Otázky a odpovede: Prevezme Trump kontrolu nad ukrajinskými nerastmi? Dohoda naráža na sporné body
Ukrajina a USA sú blízko k dohode o prístupe Spojených štátov k ukrajinským ložiskám nerastných surovín. Rokovania však narazili na sporné body. Kde nastal problém?
Koniec nezištnej pomoci, píše britský portál BBC. Americký prezident Donald Trump si kompenzuje podporu, ktorú USA ponúkli Ukrajine. Nežiada naspäť peniaze, ale niečo cennejšie - dohľad nad nerastami. Ak by dohoda vyšla, USA by mohli znížiť závislosť od Číny a Ukrajina by mohla z toho profitovať po ekonomickej stránke.
Ako veľmi je dohoda výhodná a prečo ju ešte neuzavreli?
Redakcia ta3 pripravila odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa dohody:
O čom rokovali Kyjev a Washington?
Ukrajina a USA sú blízko k podpisu dohody o prístupe Spojených štátov k ukrajinským ložiskám nerastných surovín. Podľa ukrajinskej podpredsedníčky vlády Oľhy Stefanišynovej už boli dohodnuté takmer všetky kľúčové detaily a Kyjev sa snaží proces urýchliť.
Prečo je táto dohoda dôležitá?
Ukrajina vlastní približne 5 % svetových zásob kritických surovín, vrátane veľkých ložísk grafitu, lítia a titánu. Tieto suroviny sú nevyhnutné pre výrobu batérií, obnoviteľnú energiu a vojenské účely. Časť z nich však obsadilo Rusko, čo podľa odborníkov pridáva konfliktu aj ekonomický a strategický rozmer.
Prečo USA prejavili záujem?
Spojené štáty chcú znížiť svoju závislosť od Číny, ktorá kontroluje 75 % svetových zásob vzácnych zemín. USA preto hľadajú nové zdroje a Ukrajina je v tomto smere významným partnerom. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz zdôraznil, že dohoda by mala upevniť ekonomické a strategické väzby medzi oboma krajinami.
Aké sú sporné body rokovaní?
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pôvodne odmietol americké požiadavky na 50-percentný podiel na ukrajinských nerastných surovinách s odôvodnením, že „nemôže predať štát“. Následne USA v revidovanom návrhu žiadali ešte väčšiu kontrolu, čo vyvolalo ďalšie napätie.
Trump tvrdí, že americká pomoc Ukrajine predstavuje 500 miliárd dolárov, a požaduje za to primerané záruky. Zelenskyj však trvá na tom, že skutočná výška pomoci je 100 miliárd a išlo o granty, nie pôžičky.
Viac k téme aj v reportáži z 15. februára:
Aké sú reakcie na dohodu?
Bývalý britský premiér Boris Johnson označil dohodu za „veľkú cenu“, ktorá by zabezpečila záväzok USA voči slobodnej a bezpečnej Ukrajine. Na druhej strane niektorí kritici ju považujú za „koloniálnu“. Ukrajinská ťažobná expertka Iryna Suprun však tvrdí, že americké investície by pomohli ekonomike krajiny, priniesli nové technológie a pracovné miesta.
Aké sú ďalšie kroky?
Rokovania pokračujú a obe strany sa snažia nájsť kompromis. Ukrajina chce do dohody zahrnúť aj bezpečnostné záruky, zatiaľ čo USA sa snažia maximalizovať svoj ekonomický a strategický vplyv. Finálny text dohody by mohol byť podpísaný v najbližších týždňoch.
