Tri roky od ruskej invázie: Vyhlásenie, že Ukrajina nemala začať vojnu, sú nezmyselné lži, tvrdí Čaputová
Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že vyhlásenia o tom, že Ukrajinci nemali začať vojnu s Ruskom, sú nezmyselné lži. Povedala to v nedeľu v Prahe počas diskusie Operácia nádej - 3 roky odvahy, ktorú zorganizovala iniciatíva Dar pre Putina pri príležitosti troch rokov od ruskej invázie na Ukrajinu.

Čaputová: Nezávidím Zelenskému
Výroky o tom, že Ukrajina, ktorú Rusko napadlo, nemala začať vojnu, odzneli tento týždeň v médiách z úst amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý bol v kontakte v rokoch 2019 až 2024 so Zuzanou Čaputovou povedal, že ako hlava štátu sa snažila urovnať spory s Ruskom už pred inváziou.
Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 oznámil, že nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“. Ruské sily vtedy vtrhli na Ukrajinu z Ruska a Bieloruska, ako aj z polostrova Krym, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný a pozemný útok na takmer celú krajinu.
„Nezávidím mu (Zelenskému) súčasnú situáciu, najmä keď musí počúvať nezmyselné lži o tom, ako nemali začať vojenský konflikt, a podobné dezinformácie,“ povedala Čaputová, ktorá sa do nedeľňajšej diskusie zapojila prostredníctvom videohovoru.
Zelenskyj nemusí byť na rokovaniach o ukončení vojny, vyhlásil Trump. Jeho prítomnosť nepovažuje za nevyhnutnú

Rokovania bez Ukrajiny
V utorok, keď sa novinári opýtali, prečo Ukrajina nebola pozvaná na vojnové rokovania medzi USA a Ruskom, Trump naznačil, že za ruskú agresiu môže samotný Kyjev.
„Nikdy ste to nemali začať, mohli ste sa dohodnúť,“ povedal na adresu Ukrajiny. Americký prezident neskôr nazval Zelenského aj diktátorom.
Podľa Čaputovej sa však Zelenskyj od svojho nástupu do funkcie prezidenta v roku 2019 snažil robiť to, čo je pre Ukrajinu najlepšie. „Chcel nejako ukončiť konflikt, ktorý sa začal v roku 2014, urovnať ho,“ povedala.
„Klobúk dole pred ľuďmi, ktorí zostávajú v náročnej službe v krajine, ktorá je pod takým obrovským tlakom,“ dodala.
Podľa najnovších údajov OSN zahynulo na Ukrajine v dôsledku ruskej invázie najmenej 13 300 civilistov. Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že útočia len na vojenské ciele. Podľa Čaputovej to však nie je pravda.
V nedeľu povedala, že na návštevu Ukrajiny po ruských útokoch nezabudne do konca života. „Videli sme nielen Kyjev, ale aj priľahlé oblasti, ktoré boli bombardované veľmi krutým spôsobom. Videli sme zbombardované bytové domy, rodinné domy,“ povedala.
Zelenskyj: Ukrajina neuzná žiadnu dohodu o nás bez nás. Deň po americko-ruských rokovaniach pôjde do Saudskej Arábie

„Slovenská republika bola prvou krajinou, ktorá pomohla Ukrajine so systémom protivzdušnej obrany,“ dodala bývalá prezidentka Čaputová. Slovensko poskytlo Ukrajine aj humanitárnu pomoc a občania krajiny sa tiež solidarizovali s napadnutou krajinou, uviedla.
Premiér Robert Fico, podobne ako Trump, kritizoval Zelenského, že Rusko malo na inváziu na Ukrajinu „vážne bezpečnostné dôvody“.
„Je to trochu v pozadí možno inej rétoriky, ktorá dominuje v slovenských médiách. Ale tá prítomnosť solidarity, súcitu, podpory a pomoci medzi slovenskými občanmi je stále prítomná, či už voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí žijú na Slovensku, alebo aj voči ľuďom, ktorí žijú na Ukrajine,“ myslí si Čaputová.
Pozrite si archívnu reportáž z 19. februára 2025 o tom, ako Trumpove výroky desia Európanov.
USA chcú od Ukrajiny nerasty
Podľa ďalších účastníkov diskusie sú Trumpove nedávne kritické poznámky podnetom pre Európu, aby urobila viac pre zaistenie vlastnej bezpečnosti.
„Nielen Ukrajina, ale aj Európa môže vyjsť z tohto posilnená,“ povedal Tomáš Kopečný, vládny splnomocnenec pre obnovu Ukrajiny.
„Dúfam, že Európa a my ako jej súčasť si dostatočne uvedomíme, že je to na nás a že sa nemôžeme spoliehať na nikoho,“ povedal Tomáš Pojar, poradca vlády pre národnú bezpečnosť.
Podľa Kopečného je pochopiteľné, že USA chcú od Ukrajiny niečo výmenou za jej pomoc vo vojne, napríklad podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, ktorý spomína Trump. „Metóda, ktorou to chcú (USA) dosiahnuť, je desivá. Znamená to globálne verejné poníženie partnera,“ domnieva sa. „Myslel som si, že Donald Trump nás prebudí, ale samozrejme som si nemyslel, že to bude také brutálne,“ povedal Pojar.
„Trump sa teraz snaží všetko prerobiť takýmto obchodným spôsobom. ... Vyzerá to na veľký neporiadok, musíme tomu dať nejaký čas,“ povedal v debate námestník ministra obrany František Šulc.