Predčasné parlamentné voľby v Nemecku vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU. Za ňou nasleduje AfD
Voľby do nemeckého Spolkového snemu v nedeľu (23. 2.) vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU so ziskom 28,6 % hlasov. Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú, skončila druhá so ziskom 20,8 % hlasov.
Sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza sa umiestnili na treťom mieste so ziskom 16,4 percenta hlasov, čo je najhorší výsledok tejto strany vo voľbách do Bundestagu. Volebná komisia v pondelok oznámila výsledky po sčítaní hlasov vo všetkých volebných miestnostiach.
Merz plánuje zostaviť vládu do Veľkej noci
Zvíťazila CDU/CSU, ktorá však získala menej hlasov, ako predpovedali prieskumy. Merz po nedeľňajšom hlasovaní povedal, že chce rýchlo zostaviť stabilnú vládu a že by chcel mať koalíciu do Veľkej noci. Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila zisk svojej strany za historické víťazstvo. Vo voľbách v roku 2021 získala AfD 10,4 percenta hlasov a teraz svoj podiel zdvojnásobila. Naopak, doteraz najsilnejšia vládna strana, sociálni demokrati, utrpela porážku, ktorú sám Scholz označil za „trpkú“ a prijal za ňu zodpovednosť.
Do Bundestagu sa dostali aj Zelení so ziskom 11,6 % hlasov a strana Ľavica s 8,8 % hlasov. Ľavica sa v predvolebných prieskumoch zo začiatku tohto roka stále pohybovala pod hranicou piatich percent. Krajne ľavicová strana bola mimoriadne úspešná v Berlíne, kde získala približne 20 % hlasov.
Liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) zostala so 4,3 % hlasov pod hranicou 5 % a jej predseda Christian Lindner v reakcii na výsledky volieb oznámil odchod z politiky. Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) tiež neprekročila hranicu so 4,972 % hlasov. Toto zoskupenie sa ako strana sformovalo len minulý rok po odštiepení zo strany Ľavica.
Vysoká volebná účasť
Nemci v nedeľu rozhodli o 630 kreslách v Bundestagu. Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana Kresťanskosociálna únia (CSU), ktoré tvoria spoločnú frakciu, budú mať 208 kresiel. AfD získala 152 kresiel a SPD 120 kresiel. Zelení budú mať v parlamente 85 zákonodarcov, strana Ľavica 64. Jedno kreslo obhájila Únia voličov južného Šlezvicka (SSW), ktorá je stranou dánskej a frízskej menšiny a nevzťahuje sa na ňu 5 % prah.
CDU/CSU by mohla vytvoriť koaličnú vládu s SPD, čím by sa obnovila tzv. veľká koalícia, ktorá bude v Nemecku vládnuť do roku 2021. Tieto strany budú mať v Bundestagu spolu väčšinu 328 kresiel. Konzervatívci by mali väčšinu aj s AfD. Merz však spoluprácu s touto stranou opakovane vylúčil pre jej extrémistické názory.
Takzvaná veľká koalícia konzervatívcov a sociálnych demokratov Nemecku vládla už niekoľkokrát. Prvýkrát vznikla v spolkovej republike v roku 1966 pod vedením konzervatívneho kancelára Kurta Georga Kiesingera.
V znovuzjednotenom Nemecku prvýkrát dve najväčšie strany spolupracovali po voľbách v roku 2005. Na čele vlády stála konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá od tohto roka Nemecko viedla ďalších 16 rokov. So sociálnymi demokratmi vo veľkej koalícii vládla v troch zo štyroch svojich vlád. Okrem rokov 2005 až 2009 tiež v rokoch 2013 až 2018 a 2018 až 2021. Sociálni demokrati boli vždy menším koaličným partnerom.
Voľby sprevádzala vysoká volebná účasť, podľa ZDF a ARD sa pohybovala medzi 83 a 84 percentami. V roku 2021 predstavovala 76,4 percenta. Ak sa údaje potvrdia, pôjde o najvyššiu volebnú účasť od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990.
V hľadáčiku federálnej kontrarozviedky
Pravicovo-populistická až krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v nedeľných parlamentných voľbách stala najsilnejšou stranou vo všetkých piatich východonemeckých spolkových krajinách - Sasku, Durínsku, Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku.
Hoci AfD dosiahla v minuloročných voľbách výrazné zisky v troch východonemeckých spolkových krajinách, zatiaľ bola najsilnejšou stranou len v Durínsku. Po nedeľňajších parlamentných voľbách je najsilnejšou politickou silou vo všetkých piatich tzv. nových spolkových krajinách, pričom v každej z nich získala výrazne viac ako 30 percent hlasov - najviac v Durínsku (38,6 percenta) a Sasku (37,3 percenta).
AfD je označovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú stranu. Je v hľadáčiku federálnej kontrarozviedky kvôli podozreniu z pravicovo-extrémistických aktivít. V troch východných spolkových krajinách Sasko, Durínsko a Sasko-Anhaltsko ju miestne spravodajské služby dokonca uvádzajú ako preukázateľne krajne pravicovú. V ďalších šiestich krajinách je podozrivá z krajne pravicových aktivít.
O výsledkoch parlamentných volieb v Nemecku porozprával s štúdiu redaktor zahraničnej redakcie Samuel Drozda: