Predčasné parlamentné voľby v Nemecku vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU / CSU. Za ňou nasleduje AfD

Nemci voľby berú vážne

Nemcov veľmi zaujímajú dnešné predčasné voľby do Bundestagu. Približne desiatka voličov, ktorých ČTK náhodne oslovila v dvoch volebných miestnostiach v centre Berlína, jednohlasne potvrdila, že účasť na voľbách je pre nich samozrejmosťou.

Väčšina z nich potom vyzdvihla konkrétny dôvod, prečo ísť tento rok k urnám: zabrániť krajnej pravici, aby získala väčší vplyv.

Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa zaraďuje do tejto časti politického spektra, je pritom podľa prieskumov na najlepšej ceste dosiahnuť najlepší výsledok od svojho založenia v roku 2013 a stať sa druhou najsilnejšou stranou v Nemecku.

Volebná účasť vo voľbách do Bundestagu zvyčajne presahuje 75 %. Nemci žijú politikou, politické debaty sa v nemeckej televízii objavujú takmer každý deň, ľudia sa bežne hádajú o politike doma a nie je zriedkavé počuť debaty o politike vo verejnej doprave.

Pri pozorovaní davov pred volebnými miestnosťami si nemožno nevšimnúť, že Nemci často chodia k urnám vo veľkých skupinách. Buď celé rodiny, alebo dokonca skupiny priateľov.

Scholz a Merz už odvolili

Vodca konzervatívnej opozície, 69-ročný Friedrich Merz, ktorý sa pravdepodobne stane budúcim nemeckým kancelárom, hlasoval vo svojom dome v Arnsbergu na západe krajiny.

Šesťdesiatročný kancelár Scholz hlasoval v Postupime, kde žije a kde tiež kandiduje do Bundestagu. Jeho priamou súperkou v hlavnom meste Brandenbursko je ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá kandiduje za Zelených.

Kandidát Zelených na kancelára Robert Habeck využil možnosť hlasovať poštou a hlasoval pred dvoma týždňami. Líder CSU a bavorský premiér Markus Söder v nedeľu hlasoval v Norimbergu.

Kľúčové budú menšie strany

Sociálni demokrati, na čele ktorých ide do volieb opäť Scholz, pravdepodobne získajú len 15 percent hlasov. Podľa predvolebných analýz by však mohla byť jediným možným koaličným partnerom Merzových konzervatívcov po voľbách.

Podoba budúcej vlády bude do veľkej miery závisieť od toho, či sa do Bundestagu dostanú menšie strany. Ľavica by mohla získať viac ako sedem percent hlasov, ale Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) a FDP sa pohybujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu.

Ak sa malé strany do Bundestagu nedostanú, CDU/CSU a SPD by nakoniec museli do koalície prizvať Zelených, ktorí by mohli získať okolo 13 percent hlasov. Spoluprácu medzi CDU/CSU a Zelenými však odmieta predseda CSU a bavorský premiér

Pozrite si archívnu reportáž z 22. februára o predčasných voľbách v Nemecku.

Merz v sobotu na záverečnom mítingu prisľúbil, že oživí stagnujúcu ekonomiku a bude brániť záujmy Európy voči konfrontačnej administratíve prezidenta USA Donalda Trumpa. "So mnou bude mať Nemecko znova silný hlas v Európskej únii," vyhlásil.

"Európska únia musí byť aktérom a nie sa pýtať, či nedostane miesto pri vedľajšom stole. Nie, musíme sedieť pri hlavnom stole a musíme chrániť naše záujmy proti Rusku, Číne a ak to bude potrebné, aj s ohľadom na Ameriku," dodal Merz. Zopakoval aj svoje výzvy na prísnejší postoj voči migrácii a znova odmietol povolebnú spoluprácu s AfD.

Budúca nemecká vláda

Scholz vyjadril presvedčenie, že mnohí ľudia sa rozhodnú až vo volebnej miestnosti. "Neverím v zázraky, ale vo volebné víťazstvo," povedal. Kancelár na podujatí v Postupime, ktorý zastupuje v parlamente, tiež znova spochybnil spoľahlivosť Merza a označil svoju stranu za najsilnejšiu hrádzu proti AfD.

Bundestag sa musí zísť najneskôr 30 dní po voľbách, čo by bolo 25. marca. Rozhodnutie o budúcej vláde však padne pravdepodobne až o niekoľko týždňov alebo mesiacov neskôr. Po voľbách v roku 2021 vznikla vláda za desať týždňov.

Nový Spolkový snem, ktorý bude po dosiahnutí koaličnej dohody voliť kancelára, bude mať po reforme 630 poslancov, čo je o vyše 100 menej ako doteraz.

Voliči majú na výber z 29 politických strán a 4506 kandidátov, z nich necelú tretinu tvoria ženy. Voľby sa po prvýkrát uskutočnia v súlade s novým volebným zákonom. Používa sa zmiešaný systém väčšinového a pomerného zastúpenia.