Hajloval? Trumpov exstratég na CPAC zdvihol pravicu. Protifašisti varujú pred normalizáciou nacizmu
Steve Bannon, bývalý hlavný stratég Bieleho domu v období prvej administratívy Donalda Trumpa, vystúpil na konferencii konzervatívcov CPAC. Počas svojho prejavu vztýčil pravačku do gesta, ktoré nápadne pripomína hajlovanie.

Používatelia sociálnych sietí však spojenca amerického prezidenta obraňovali tým, že Musk svojím gestom len odkazoval prítomným, že „jeho srdce patrí im“.
Bannonove konanie naviac vyvolalo reakciu jedného zo spíkrov, ktorý mal na konferencii vystúpiť. Je ním líder francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella. Svoj plánovaný prejav zrušil. Odôvodnil to slovami, že mu prekáža gesto „odkazujúce na nacistickú ideológiu“.
Je to jasné
Predseda Slovenského protifašistického hnutia Stanislav Mičev však tvrdí, že význam gesta je zrejmý. „Podľa môjho názoru a s ohľadom na Bannonove názory je to jasné,“ hovorí Mičev pre ta3.
„Jeho neonacistické správanie je proti srsti aj časti Republikánov, čo im však nebráni s ním spolupracovať a to vrátane Trumpa,“ dodal predseda protifašistov.
Mičev zároveň upozorňuje, že relativizácia neonacizmu a jeho prejavov je mimoriadne nebezpečná. „Bohužiaľ, aj ľudia u nás ju podceňujú,“ uzavrel.
Režim, ktorý gesto symbolizuje
Nacistický režim, ktorý viedol Adolf Hitler v Nemecku v rokoch 1933 – 1945, bol totalitnou diktatúrou založenou na ideológii rasovej nadradenosti, militarizme a extrémnom nacionalizme.
Počas svojej existencie rozpútal druhú svetovú vojnu a spáchal zločiny, ktoré patria medzi najtemnejšie kapitoly ľudskej histórie.
Protifašistické hnutie žiada prešetrenie motorkárskeho gangu Brat za brata. Podozrievajú ich z viacerých trestných činov

Medzi najzávažnejšie zločiny nacistického režimu patrí holokaust, teda systematická genocída šiestich miliónov Židov, ale aj masové vraždy Rómov, Slovanov, politických oponentov, zdravotne postihnutých osôb a ďalších skupín, ktoré nacisti považovali za „nežiadúce“. Režim budoval rozsiahle koncentračné a vyhladzovacie tábory, kde boli milióny ľudí zavraždené, umučené alebo zomreli v neľudských podmienkach.
Druhá svetová vojna, ktorú nacistické Nemecko rozpútalo inváziou do Poľska v roku 1939, si celosvetovo vyžiadala približne 70 – 85 miliónov obetí, vrátane civilistov a vojakov. Nacistický režim sa dopustil vojnových zločinov, vrátane masakrov civilistov, mučenia zajatcov a vyvražďovania celých komunít.