Šéfka zahraničnej politiky EÚ: Rusko sa svojich cieľov nevzdalo. Ústupky by mohli povzbudiť ďalších agresorov
Rokovania v Juhoafrickej republike sa konajú v čase zvýšeného napätia v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyvolané komentármi prezidenta USA Donalda Trumpa a rusko-americkou schôdzkou v Saudskej Arábii, na ktoré Ukrajina ani zástupcovia Európy neboli prizvaní.
Trump predtým takisto telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa onedlho plánuje aj osobne stretnúť.
"Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše," upozornila Kallasová. Varovala, že "ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež".
Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.
"Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier," poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej "silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom".
Trump: Diktátor bez volieb
Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "diktátora bez volieb", ktorý by sa "mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina". V tejto súvislosti nepodložene tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov. Z ukrajinských prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac než 50 percent obyvateľov Ukrajiny. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.
"Keď som to počula, najprv som si pomyslela: aha, asi si to pletie, pretože diktátor je očividne (ruský prezident Vladimir) Putin," uviedla Kallasová na margo vyjadrení Trumpa. Zelenskyj je podľa jej slov lídrom zvoleným v spravodlivých a slobodných voľbách.
Mierové sily na Ukrajine
Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.
Kallasová sa na okraj summitu v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej tento týždeň na neformálnych summitoch v Paríži hovorili európski lídri.
Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na "preskupenie a prezbrojenie".
Pozrite si archívnu reportáž z 19. februára o samite v Paríži, kde nebolo pozvané Slovensko.