Niektoré štáty sú za, iné váhajú. Ako by vyzeralo nasadenie európskych armád na Ukrajine? Toto sú tri scenáre
USA naliehajú na Európu, aby zabezpečila ochranu Ukrajiny v prípade Trumpovej dohody s Ruskom – niektoré štáty sú za, iné váhajú. Akú podobu môže mať nasadenie európskych síl?
Spojené štáty vyzvali európskych lídrov, aby poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky vrátane nasadenia vojenských síl v prípade, že by Donald Trump ako budúci prezident dosiahol mierovú dohodu s Vladimirom Putinom.
Hoci ukončenie vojny na Ukrajine sa zdalo vzdialené, Trumpove nedávne vyhlásenia o ochote rokovať s Moskvou podnietili diskusie v Európe o možnom vojenskom nasadení. Podľa britského The Guardian by takéto opatrenia zahŕňali nasadenie európskych jednotiek na ukrajinskom území.
Možné scenáre vojenskej prítomnosti
Podľa analytika Matthewa Savilla z britského think-tanku Royal United Services Institute prichádzajú do úvahy tri možnosti:
Masívna bojová sila – Nasadenie 100 000 až 150 000 vojakov schopných zasiahnuť v prípade ruského útoku. Vzhľadom na personálne kapacity však nie je jasné, či by Európa takúto silu dokázala zostaviť.
Obmedzená vojenská prítomnosť – Niekoľko desiatok tisíc vojakov by bolo rozmiestnených na vybraných frontových líniách, čo by znamenalo priamu konfrontáciu s Ruskom v prípade obnovenia bojov.
Výcviková misia – Európske jednotky by boli prítomné na Ukrajine, aby školili ukrajinských vojakov a poskytovali podporu v prípade krízy.
Postoj európskych krajín
Francúzsko prejavilo o vyslanie jednotiek najväčší záujem. Ochotu pripustil aj britský premiér Keir Starmer, zatiaľ čo Švédsko naznačilo možnú účasť. Naopak, Nemecko, Španielsko a Taliansko označili diskusiu za predčasnú. Poľsko, ktoré sa intenzívne vyzbrojuje, účasť svojich vojakov vylúčilo.
Slovensko v zastúpení ministra zahraničných vecí Juraja Blanára a rovnako tak aj Česko reprezentované diplomatom Jánom Lipavským sa k nasadeniu postavili zdržanlivo.
Blanár zdôraznil, že Slovensko neplánuje poslať vojakov na Ukrajinu a akékoľvek ďalšie kroky budú závisieť od vývoja mierových rokovaní a bezpečnostných záruk garantovaných OSN.
Reakcia Ruska
Kremeľ sa stavia proti účasti európskych krajín na rokovaniach o Ukrajine. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Európa nemá dôvod byť súčasťou mierových rokovaní, ak ich cieľom je len pokračovanie vo vyzbrojovaní Kyjeva.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová už v januári varovala, že prípadné vyslanie síl NATO na Ukrajinu by mohlo viesť k „nekontrolovanej eskalácii“.
Európske krajiny tak čelia zásadnej otázke – akú úroveň bezpečnostnej podpory sú ochotné Ukrajine poskytnúť, a to aj s vedomím, že ich prítomnosť by mohla Moskva vnímať ako priamu hrozbu?