Vance na konferencii v Mníchove kritizoval Európu: Sloboda slova je na ústupe. Reakcie svetových lídrov boli vlažné
Sloboda slova je v Európe na ústupe, povedal v piatok (14. 2.) v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii americký viceprezident J. D. Vance. Európskych politikov vyzval, aby viac počúvali svojich občanov.
Vance väčšinu svojho prejavu venoval kritike pomerov v Európe, o vojne na Ukrajine sa zmienil len okrajovo. Mnohé médiá pritom očakávali, že v prejave načrtnú predstavu americkej administratívy o ceste k dosiahnutiu mieru na Ukrajine.
Kritika Európy
Vance vo svojom prejave kritizoval údajné obmedzovanie slobody slova v Európe, ako príklad spomenul okrem iného nedávno zrušené prezidentské voľby v Rumunsku. Kritizoval tiež Európsku komisiu (EK) a jej politiku regulácie sociálnych sietí, ale aj vlády vo Švédsku či Británii. "Obávam sa, že sloboda slova je naprieč Európou na ústupe," povedal.
Podľa amerického viceprezidenta je síce dôležité, aby Európa rozvíjala svoju obranyschopnosť navonok, zároveň ale dodal, že mu väčšie starosti robí nebezpečenstvo, ktoré podľa neho Európe hrozí zvnútra. Obáva sa, že "by sa Európa mohla zriecť niektorých základných hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi".
"Musíme robiť viac, ako o demokratických hodnotách len hovoriť, musíme ich žiť," dodal.
V Mníchove začína bezpečnostná konferencia. Zíde sa na nej asi šesťdesiat hláv štátov a stovka ministrov
![V Mníchove začína bezpečnostná konferencia. Zíde sa na nej asi šesťdesiat hláv štátov a stovka ministrov](https://www.ta3.com/cdn/2025/02/14/1171355/16x9-mini/_tmp_.jpg?v=18877)
Vlažné prijatie Vanceovej reči
Pred Vancom na bezpečnostnej konferencii hovorila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, značnú časť prejavu venovala vojne na Ukrajine. Uviedla okrem iného, že jej pád by oslabil nielen Európu, ale aj Spojené štáty. Kým jej prejav v sále hotela Bayerischer Hof prerušil niekoľkokrát hlasný potlesk, na Vanceovu reč reagovalo obecenstvo zložené zo svetových politikov len vlažne.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý bol na konferencii ďalším z rečníkov, označil Vanceovu kritiku za neprijateľnú. "Či som to pochopil správne, porovnáva situáciu v určitých častiach Európy s tou v autoritárskych oblastiach. To je neprijateľné," povedal. Tiež bývalý americký veľvyslanec pri NATO Ivo Daalder webu Politico povedal, že to nie je prejav, ktorý by očakával "v 21. storočí a určite nie od amerického viceprezidenta na najdôležitejšej európskej bezpečnostnej konferencii".
Zastavte nelegálnu migráciu
Vance Európanov tiež vyzval, aby zastavili nelegálnu migráciu. Je to podľa neho želaním tiež európskych občanov, ktorým by mali politici viac načúvať. "Zo všetkých naliehavých výziev, s ktorými sa tu zastúpené národy stretávajú, nie je žiadny podľa mňa naliehavejší ako masová migrácia," povedal Vance. Americká vláda začala po nástupe prezidenta Trumpa k moci program rozsiahlych deportácií.
Téma mníchovskej konferencie, teda bezpečnosť, vo Vanceovom prejave prakticky nezaznela. Americký viceprezident len zopakoval, že by Európa mala vydávať viac peňazí na svoju obranu. Prezident Donald Trump pred časom vyzval, aby spojenci v Severoatlantickej aliancii vydávali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Pôvodne sa očakávalo, že Vance využije svoj prejav na mníchovskej konferencii, aby načrtol plány Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny Trumpov telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, pravdepodobne v Saudskej Arábii. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti.
Kritizoval prístup k populistickým stranám
Viceprezident Vance tiež kritizoval, ako európske krajiny pristupujú k niektorým stranám označovaným za populistické. Nepriamo pritom podporil nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú. "Protipožiarne múry nemajú miesto," uviedol. Ako protipožiarny múr je označovaný princíp, na základe ktorého nemecké strany politického stredu nespolupracujú so stranami na okrajoch politického spektra. V Nemecku sa na budúci týždeň v nedeľu uskutočnia parlamentné voľby. AfD sa v nich zrejme stane druhou najsilnejšou stranou.
AfD otvorene podporuje okrem iného blízky Trumpov spolupracovník, miliardár Elon Musk. Tiež jeho vo svojom prejave Vance v piatok spomenul. "Keď dokázala americká demokracia prežiť desať rokov nadávanie Grety Thunbergovej, dokážete vy prežiť niekoľko mesiacov Elona Muska," povedal. Švédka Thunbergová sa preslávila ako zástankyňa väčšieho úsilia v boji proti klimatickým zmenám. Musk v minulých týždňoch podporil nielen AfD, ale aj ďalšie pravicovo populistické až krajne pravicové strany v Európe.
Musk v minulých týždňoch podporil nielen AfD, ale aj ďalšie pravicovo populistické až krajne pravicové strany v Európe. Vanceov prejav Musk na sieti X privítal. "Make Europe Great Again! MEGA, MEGA, MEGA," Napísal s odvolaním sa na Trumpovo heslo MAGA, čo je skratka slov Make America Great Again, teda Urobme Ameriku opäť skvelou.
Prečítajte si prepis prejavu J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (slovenský preklad):
To, o čom chcem dnes hovoriť, sú samozrejme naše spoločné hodnoty. Je skvelé byť späť v Nemecku. Ako ste už počuli, minulý rok som tu bol ako senátor Spojených štátov. Stretol som sa s britským ministrom zahraničia Davidom Lamym a vtipkoval som, že obaja máme teraz iné funkcie ako pred rokom. Teraz je čas, aby všetky naše krajiny, všetci z nás, ktorí máme to šťastie, že nám naši ľudia zverili politickú moc, túto moc využili rozumne na zlepšenie ich životov.
Počas pobytu v Mníchove som strávil nejaký čas aj mimo stien tejto konferencie. Bol som veľmi ohromený pohostinnosťou ľudí, aj keď stále prežívajú včerajší strašný útok. Prvýkrát som bol v Mníchove s manželkou, ktorá je tu dnes so mnou, na súkromnej ceste. Vždy som miloval toto mesto a jeho obyvateľov.
Chcem len povedať, že sme veľmi dojatí a naše myšlienky a modlitby smerujú k Mníchovu a všetkým, ktorých sa dotklo toto zlo spôsobené tejto krásnej komunite. Myslíme na vás, modlíme sa za vás a určite vám budeme v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch držať palce.
Dúfam, že toto nebude posledný potlesk, ktorý dnes dostanem. Schádzame sa tu, aby sme diskutovali o bezpečnosti. Bežne myslíme na hrozby našej vonkajšej bezpečnosti – vidím tu mnoho významných vojenských predstaviteľov. No zatiaľ čo administratíva Donalda Trumpa berie bezpečnosť Európy veľmi vážne a verí, že môžeme dospieť k rozumnému riešeniu medzi Ruskom a Ukrajinou, zároveň veríme, že v nasledujúcich rokoch musí Európa urobiť veľký krok vpred a viac sa postarať o vlastnú obranu.
Hrozba, ktorá ma v súvislosti s Európou najviac znepokojuje, nie je Rusko, nie je Čína, ani žiadny iný externý aktér. Najväčšou hrozbou je vnútorný úpadok Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi. Nedávno jeden bývalý európsky komisár vystúpil v televízii a s radosťou oznamoval, že rumunská vláda práve anulovala celé voľby. A varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa plánu, to isté sa môže stať aj v Nemecku.
Takéto ľahkovážne vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky sme počúvali, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Od politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru – všetko je vraj na obranu demokracie. No keď vidíme, ako európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia pohrozujú, že urobia to isté inde, mali by sme sa pýtať, či sa skutočne držíme dostatočne vysokých štandardov.
A hovorím „my“, pretože verím, že sme na tej istej strane. Musíme viac než len hovoriť o demokratických hodnotách – musíme ich aj žiť.
Počas Studenej vojny bola na jednej strane demokracia a na druhej tyrania. Tí, ktorí cenzurovali disidentov, zatvárali kostoly a rušili voľby, neboli tí dobrí. A našťastie prehrali. Prehrali, pretože neuznávali výnimočné požehnania slobody – slobodu experimentovať, robiť chyby, inovovať, budovať. Nemôžete prikázať inovácie, rovnako ako nemôžete ľuďom prikázať, čo si majú myslieť alebo čomu veriť.
No keď sa dnes pozerám na Európu, nie je mi vždy jasné, čo sa stalo s víťazmi Studenej vojny. V Bruseli komisári EÚ varujú občanov, že plánujú vypínať sociálne siete počas občianskych nepokojov, ak tam zaznamenajú „nenávistný obsah“. V Nemecku polícia robí razie u občanov, ktorí sa na internete dopustili údajne antifeministických komentárov.
Vo Švédsku bol nedávno kresťanský aktivista odsúdený za účasť na pálení Koránu, čo viedlo k vražde jeho priateľa. Sudca v jeho prípade uviedol, že švédske zákony na ochranu slobody prejavu v skutočnosti „neposkytujú voľnú ruku na vyjadrenie bez rizika, že urazíte skupinu s určitým presvedčením.“
V Británii bol Adam Smith-Connor, 51-ročný fyzioterapeut a armádny veterán, obvinený zo „zločinu“ státia 50 metrov od potratovej kliniky a tichej modlitby počas troch minút. Neobťažoval nikoho, neinteragoval s nikým – iba sa ticho modlil sám za seba.
Britská vláda ho napriek tomu uznala vinným a nariadila mu zaplatiť tisíce libier za porušenie nového zákona o ochranných zónach, ktorý kriminalizuje tichú modlitbu a iné akcie v blízkosti potratových zariadení.
Nejde o ojedinelý prípad. Len pred pár mesiacmi škótska vláda začala rozposielať varovné listy občanom, ktorých domovy sa nachádzajú v takzvaných „zónach bezpečného prístupu“, kde im pripomenuli, že aj súkromná modlitba môže byť porušením zákona.
A to nás privádza späť do Mníchova, kde organizátori tejto konferencie zakázali účasť zákonodarcov z populistických strán, či už zľava alebo sprava.
Prezident Trump jasne povedal, že verí, že naši európski spojenci musia prevziať väčšiu zodpovednosť za budúcnosť tohto kontinentu. Nemôžeme stále hovoriť len o tom, pred čím sa bránime – musíme sa tiež pýtať, čo vlastne bránime.
Najväčšou výzvou dneška je masová migrácia. Dnes v Nemecku žije historicky najvyšší podiel prisťahovalcov a ich počet stále rastie. To isté platí pre USA.
Demokracia spočíva na posvätnom princípe, že hlas ľudu má význam. Nemôžeme sa báť počúvať našich občanov – ani keď nesúhlasia s vedením krajiny.