Zničí asteroid Bennu v roku 2182 život na Zemi? Vedci túto možnosť nevylučujú, prach by po dopade zatemnil Slnko
Vedci nevylučujú, že Zem v roku 2182 zasiahne asteroid Bennu. Na našej planéte by to podľa agentúry Reuters mohlo spôsobiť menej slnečného svitu a pokles teplôt. Kamenitý objekt známy ako Bennu je klasifikovaný ako planétka blízka Zemi.
Objekt sa k Zemi priblíži každých šesť rokov a v súčasnosti vykonáva svoje najtesnejšie priblíženie na vzdialenosť zhruba 300 000 kilometrov. V budúcnosti by sa planétka mohla priblížiť ešte viac a vedci udávajú pravdepodobnosť jedna ku 2 700, že sa so Zemou zrazia v roku 2182.
Okamžitá devastácia
Ak sa tak stane, nebude to nič pekné, vyplýva z nového výskumu, ktorý je založený na počítačových simuláciách dopadu planétky s priemerom zhruba 500 metrov, ako je to v prípade Bennu.
Okrem okamžitej devastácie by takýto dopad podľa odhadov do atmosféry vyvrhol 100 až 400 miliónov ton prachu, čo by na tri až štyri roky narušilo klímu, chemické zloženie atmosféry a globálnu fotosyntézu.
"Zatemnenie slnka kvôli prachu by spôsobilo náhlu globálnu 'dopadovú zimu', ktorá sa vyznačuje obmedzeným slnečným svitom, chladnou teplotou a zníženými zrážkami na povrchu," povedala postdoktorandka Lan Daiová, ktorá pôsobí v centre pre fyziku klímy (ICCP) na Pusanskej národnej univerzite v Južnej Kórei a ktorá je vedúcou štúdie. Tú vytlačil tento týždeň magazín Science Advances.
Následky dopadu asteroidu
V prípade najhoršieho scenára by podľa vedcov priemerná povrchová teplota na Zemi klesla o štyri stupne Celzia, priemerných zrážok by ubudlo o 15 percent, rastlinná fotosyntéza by sa znížila o 20 až 30 percent a ozónová vrstva, ktorá Zem chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, by sa stenčila o 32 percent.
Vplyv objektu o veľkosti Bennu, čo je planétka strednej veľkosti, by vyvolal mohutnú rázovú vlnu, zemetrasenie, lesné požiare a tepelné žiarenie. Zanechal by po sebe obrovský kráter a vyvrhol obrovské množstvo skalnej suti, opísali vedci.
Veľké množstvo aerosólov a plynov by sa dostalo do horných vrstiev atmosféry, čo by malo niekoľkoročné následky na klímu a ekosystémy, uviedla Daiová spolu s Axelom Timmermannom, ktorý je expertom na fyziku klímy a riaditeľom ICCP. Nepriaznivé klimatické podmienky by podľa nich zabránili rastlinám v raste na pevnine aj v oceánoch.
