Ak Trump sprostredkuje rokovania, Kyjev ponúkne Moskve výmenu území, tvrdí Zelenskyj. Kremeľ jeho vyjadrenia odmieta
Ak americký prezident Donald Trump posadí Ukrajinu a Rusko za rokovací stôl, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje ponúknuť Moskve výmenu okupovaných území.
Kyjev by sa vzdal časti ruskej Kurskej oblasti, ktorú kontroluje ukrajinská armáda. V rozhovore pre denník The Guardian to uviedol Zelenskyj, pričom poznamenal, že zatiaľ nevie, ktorú časť Ruskom okupovaného ukrajinského územia bude Kyjev žiadať na oplátku.
„Vymeníme jedno územie za druhé,“ povedal Zelenskyj. Nespresnil, ktoré Ruskom okupované územie bude Ukrajina žiadať späť. „Neviem, uvidíme. Ale všetky naše územia sú dôležité, neexistuje žiadna priorita,“ dodal bez ďalších podrobností.
Trump pripustil, že Ukrajina by raz mohla byť "ruská". Zároveň od nej požaduje prístup ku vzácnym kovom
![Trump pripustil, že Ukrajina by raz mohla byť "ruská". Zároveň od nej požaduje prístup ku vzácnym kovom](https://www.ta3.com/cdn/2025/02/11/1169797/16x9-mini/trump-zelenskyj-jpg.jpg?v=11045)
Je to len zástierka, tvrdí Kremeľ
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová podľa ruskej redakcie BBC odmietla Zelenského slová o výmene území.
„Zelenskyj robí podobné vyhlásenia, aby zakryl skutočný rozsah katastrofy ukrajinských ozbrojených síl v tejto oblasti,“ napísala v reakcii v telegrame hovorkyňa ruskej diplomacie Zacharovová. BBC interpretovala jej príspevok v tom zmysle, že ruské ministerstvo odmieta myšlienku výmeny území.
Rusko okupuje pätinu ukrajinského územia
Rusko začalo 24. februára 2022 rozsiahlu inváziu do susednej krajiny. Ukrajinci čiastočne odrazili nápor nepriateľských vojsk a získali späť časť svojho územia. Podľa agentúry Reuters však Moskva okupuje 20 % ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily neustále postupujú na východnej Ukrajine.
Naopak, ukrajinské sily vlani v auguste prenikli do ruskej Kurskej oblasti, kde podľa agentúry AFP obsadili takmer 1 300 km2 ruského územia. Rusom sa ich zatiaľ nepodarilo z regiónu úplne vytlačiť, a to ani s pomocou severokórejských jednotiek, ale oblasť ruského územia kontrolovaného Ukrajinou sa odvtedy výrazne zmenšila. Koncom januára ukrajinská armáda podľa AFP kontrolovala 442 km2 ruského územia.
Zelenskyj v rozhovore ďalej uviedol, že ak Trump zastaví americkú vojenskú podporu Ukrajine, Európa nebude schopná sama vyplniť vzniknutú medzeru. „Ozývajú sa hlasy, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie,“ zdôraznil ukrajinský prezident počas rozhovoru v Kyjeve. „Bezpečnostné záruky bez Ameriky nie sú skutočnými bezpečnostnými zárukami,“ dodal.
Trump telefonoval s Putinom. Americký prezident tvrdí, že rieši koniec vojny, detaily rozhovoru zahmlieva
![Trump telefonoval s Putinom. Americký prezident tvrdí, že rieši koniec vojny, detaily rozhovoru zahmlieva](https://www.ta3.com/cdn/2025/02/09/1169079/16x9-mini/trump-telefon.jpg?v=83950)
Zelenskyj žiada silnejšie bezpečnostné záruky
Trump opakovane vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale podľa denníka The Guardian existujú obavy, že dohoda, ktorú by pod jeho vedením sprostredkovali USA, by mohla zahŕňať prinútenie Ukrajiny kapitulovať pred maximalistickými požiadavkami ruského prezidenta Vladimira Putina.
V júni minulého roka šéf Kremľa ako podmienku rokovaní o ukončení bojov okrem iného stanovil, že Ukrajina sa musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť svoju armádu zo všetkých štyroch ukrajinských regiónov, ktoré teraz čiastočne okupuje Rusko.
Kyjev vtedy tieto návrhy odmietol ako kapituláciu. Ukrajina medzitým podmienila akúkoľvek dohodu s Ruskom získaním bezpečnostných záruk, ktoré by Moskvu v budúcnosti odradili od ďalšej agresie. Zelenskyj teraz v rozhovore uviedol, že je pripravený rokovať, ale chce, aby Ukrajina rokovala z pozície sily.
Ťažba drahých kovov aj investičné úľavy
Podľa denníka The Guardian chce americkým spoločnostiam ponúknuť lukratívne kontrakty na obnovu krajiny a investičné úľavy v snahe získať Trumpa na svoju stranu.
„Tí, ktorí nám pomáhajú zachrániť Ukrajinu, budú mať možnosť ju obnoviť spolu s ukrajinskými firmami. Sme pripravení o všetkých týchto veciach podrobne hovoriť,“ povedal Zelenskyj, ktorý tento týždeň zamieri na bezpečnostnú konferenciu v Mníchove, kde sa plánuje stretnúť okrem iných aj s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom, ktorého britský denník označuje za jedného z ‚najnepriateľskejších‘ členov Trumpovho okolia voči Ukrajine. Vance sa vlani odmietol stretnúť so Zelenským a predtým povedal, že mu je v podstate jedno, čo sa stane s Ukrajinou, zdôraznil denník.
Zelenskyj hovoril aj o drahých kovoch, ktoré Trump nedávno spomínal v súvislosti s Ukrajinou. Ukrajinský prezident predtým povedal, že Kyjev je otvorený možnosti ťažby drahých kovov spolu s partnermi, ktorí mu pomôžu vo vojne s Ruskom. Trump uviedol, že chce, aby Ukrajina dodávala Spojeným štátom drahé kovy výmenou za americkú pomoc. Napokon v rozhovore pre Fox News povedal, že chce od bojujúcej krajiny drahé kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA získali späť svoju podporu.
Ukrajinský prezident pre The Guardian povedal, že myšlienku prírodných zdrojov predostrel Trumpovi vlani v septembri, keď sa stretli v New Yorku. Ukrajina má najväčšie zásoby uránu a titánu v Európe, povedal Zelenskyj.
Podľa neho nie je v záujme USA, aby sa dostali do ruských rúk, pričom Moskva by sa o ne mohla podeliť s KĽDR, Čínou alebo Iránom. Podľa neho existuje aj finančná motivácia. „Nehovoríme len o bezpečnosti, ale aj o peniazoch. Cenné prírodné zdroje, kde môžeme ponúknuť našim partnerom možnosti, ktoré predtým neexistovali, aby do nich investovali. Bude to znamenať pracovné miesta pre nás, zisky pre americké spoločnosti,“ dodal.
Pozrite si reportáž o Trumpovom telefonáte s Putinom z 9. februára 2025: