Zastavme korupciu: Premlčané prípady, prominentné mená. Trestná novela pomohla vyše 1 300 obvineným, Suskov rezort reaguje
Novela Trestného zákona už pomohla viac ako 1 324 obvineným a odsúdeným, upozornila na to Nadácia Zastavme korupciu, ktorá preskúmala vplyv zmien v zákone za prvý polrok. Podľa nadácie bolo z tohto počtu 446 osôb predčasne prepustených z väzenia.
Zistenia naznačujú, že táto zmena výrazne ovplyvnila trestnú činnosť vrátane korupcie, daňových podvodov a ekonomických trestných činov. Novela znížila tresty a premlčacie lehoty v desiatkach prípadoch korupcie, čo omilostilo tých, ktorí podplácali.
Medzi oslobodenými sú aj známe mená
Príkladom je bývalý minister Gábor Gál, ktorý mal prijať úplatok 50-tisíc eur za výhodu poľovania v revíri za vybavenie prenájmu pôdy na pozemkovom fonde. Napriek tomu, že Gál čelí obvineniu z podplácania, podľa novely Trestného zákona nebude stíhaný, pretože jeho čin je premlčaný.
Podobný scenár sa odohral aj v prípade podnikateľa Petra Košča, ktorý mal podplácať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Aj v tomto prípade prokuratúra zastavila trestné konanie z dôvodu premlčania. Verejných činiteľov, ktorí úplatky prijali, čakajú len podmienečné tresty.
Novela, ktorá platí od augusta minulého roka, sa neobmedzila len na korupciu, pripomína Zastavme korupciu. Zastavila aj množstvo daňových podvodov či krádeží. Okrem prepustených osôb alebo tých, ktorých skutky sa stali priestupkami, novela oslobodila najmenej 1324 osôb.
Neobjasnené prípady a rozkrádanie verejných financií
Následky novelizácie sa podľa nadácie prejavili aj v oblasti kriminality. Polícia zaznamenala výrazný pokles objasnených prípadov. Zastavených bolo až 79 prípadov ekonomickej kriminality, ktoré sa týkali 104 obvinených osôb, pričom celková škoda predstavovala takmer päť miliónov eur.
"Štát v čase šetrenia necháva beztrestne unikať páchateľov veľkých podvodov a korupcie. Vysiela tým signál, že podvody sa oplatia," uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Zastavené stíhania sa týkajú aj viacerých prominentných osôb, ktorých konanie mohlo mať vplyv na verejné financie a pripraviť tak Slovensko o peniaze. Medzi obvinenými bol napríklad exministra financií Ján Počiatek, ktorému zrušili obvinenie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, kde štátu vznikla škoda okolo 16 miliónov eur.
Tieto zmeny v slovenskej trestnej politike sú v rozpore s očakávaniami Európskej komisie, ktorá podporuje prísnejší postih korupcie, najmä zo strany verejných činiteľov. Eurokomisia pripravuje novú smernicu, ktorá má za cieľ posilniť boj proti korupcii.
Podľa vyjadrení komisie "korupcia veľmi škodí spoločnosti, našim demokraciám, hospodárstvu a jednotlivcom. Narúša fungovanie inštitúcií, od ktorých sme závislí, a oslabuje ich dôveryhodnosť, ako aj schopnosť vykonávať verejné politiky a poskytovať kvalitné verejné služby".
Obvinenia zo zatajovania dát
Mimoriadne znepokojujúcou je podľa nadácie aj skutočnosť, že rezort spravodlivosti pod vedením Borisa Suska (Smer-SD) prestal so zverejňovaním dát od júna minulého roka, teda tesne pred začiatkom platnosti novely.
Chýbajúce údaje tak znemožňujú zistiť, koľko obžalovaných z novely "benefitovalo". Ak by sa k údajom z prokuratúry prirátali aj štatistiky zo súdov, pravdepodobne by sa počet omilostených osôb výrazne zvýšil.
"Nadácia vychádzala z dát, ktoré zverejňuje prokuratúra a Zbor väzenskej a justičnej stráže. Ide o veci, ktoré polícia vyšetruje, prípadne boli právoplatne skončené a páchatelia sa dostali do väzenia. Dáta, ktoré štát zverejňuje, neposkytujú celý obraz. Do týchto čísel nie sú započítané prípady, ktoré sú na súdoch," doplnila nadácia.
Čísla nie je možné paušalizovať, reagovalo ministerstvo
Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na zverejnenú analýzu nadácie Zastavme korupciu uviedlo, že o zániku trestnosti u niektorých skutkov otvorene komunikovalo už v legislatívnom procese.
Hovorkyňa rezortu Barbora Škulová zdôraznila, že čísla prezentované nadáciou nie je možné paušalizovať, keďže každý prípad by bolo potrebné posudzovať individuálne, aby sa dal vyhodnotiť súvis s novelou Trestného zákona.
"Faktom je, že z výkonu trestu bolo prepustených 446 osôb, a nie 1200, ako to zavádzajúco tvrdila opozícia, ktorá zámerne podsúva verejnosti klamstvá," uvádza sa v stanovisku.
Škulová podotkla, že mnohí z obvinených a odsúdených, u ktorých došlo k zániku trestnosti, boli tzv. horalkoví zlodeji. Dokumentovala to na príklade človeka, ktorý putoval do väzenia, pretože opakovane ukradol bagetu a opaľovací krém v hodnote necelých troch eur.
Upozornila tiež, že "na zániku trestnosti v takýchto prípadoch došlo na Slovensku k celospoločenskej zhode a presadzovala ju aj súčasná opozícia".
Rezort poukázal aj na to, že prijatím legislatívnych zmien sledujúcich humanizáciu trestnej politiky štátu sa Slovensko priblížilo k vyspelým demokraciám.
Oveľa závažnejšie dosahy má podľa jej slov nekvalitne pripravená reforma Súdnej mapy. "Po jej schválení až po nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona, odkedy sa začala presúvať agenda medzi súdmi, poklesol počet odsúdených o 602 osôb," informovala.
Pozrite si reportáž o preverovaní politickej korupcie z 30. januára 2025: