Rusko je hrozbou pre celú Európu a Grónsko nie je na predaj, odkázala Trumpovi dánska premiérka
Podľa dánskej premiérky Mette Frederiksenovej je Rusko hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu. EÚ musí viac spolupracovať v oblasti obrany a odstrašovania, uviedla dánska premiérka pred pondelkovým neformálnym samitom EÚ v bruselskom Egmontskom paláci.
Frederiksen tiež zopakoval, že Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva a nie je na predaj. Reagovala tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by chcel toto územie získať.
„Stále si myslíme, že žijeme v mierových časoch. Nehovorím, že sme vo vojne, ale musíme zmeniť naše nastavenie, posilniť našu obrannú výrobu a viac spolupracovať,“ povedala dánska premiérka. Dodala, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu, čo je súčasný cieľ krajín NATO, nestačí a je potrebné dávať viac peňazí.
Grónsko nie je na predaj
Šéfka dánskej vlády sa v pondelok opäť vyjadrila aj k nárokom nového amerického prezidenta na Grónsko. „Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva, je súčasťou nášho územia a nie je na predaj,“ vyhlásila Frederiksenová.
Donald Trump sa už pred návratom do Bieleho domu opakovane vyjadril, že pre Spojené štáty je získanie Grónska bezpečnostnou otázkou. Na otázku novinárov nevylúčil, že podnikne ekonomické alebo vojenské kroky, ak Kodaň odmietne ostrov predať. Kodaň aj Grónsko sa zhodli na tom, že ostrov nie je na predaj a že o jeho budúcnosti bude rozhodovať výlučne miestne obyvateľstvo.
Diskusiu o zvyšovaní vojenských výdavkov a výdavkov na zbrojenie znovu otvoril Trump, ktorý krátko pred nástupom do funkcie začiatkom januára vyhlásil, že krajiny NATO by mali na obranu vynakladať päť percent HDP, čo je oveľa viac ako súčasné dve percentá. Ani samotné Spojené štáty však takýto výsledok nedosahujú, uviedla agentúra Reuters.
Európske krajiny zvažujú zvýšiť výdavky na obranu
Zvýšenie výdavkov na obranu podporuje aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. „Musíme urobiť viac, v Európe máme právo na vojnu,“ povedala Kallasová a dodala, že to bude znamenať aj ťažké rozhodnutia v niektorých krajinách. Väčšina krajín NATO doteraz vynakladá na obranu len približne dve percentá HDP; Česká republika tento cieľ dohodnutý v roku 2014 dosiahla po prvýkrát minulý rok.
Dokonca aj generálny tajomník aliancie Mark Rutte už skôr vyzval na zvýšenie objemu peňazí, o ktorom sa pravdepodobne rozhodne na tohtoročnom samite NATO v Haagu. Špekuluje sa o sume 2,5 až tri percentá.
Bart De Wever: Putin nás prebudil
Po prvýkrát sa na neformálnom samite zúčastňuje nový belgický premiér Bart De Wever, ktorý sa stal predsedom vlády len v pondelok ráno. „V Európe sme boli trochu leniví, ale Putin nás prebudil. Myslím si, že by sme mali dať viac na obranu,“ povedal novinárom. Podľa jeho slov by bolo tiež chybou myslieť si, že Európa sa dokáže brániť sama, preto je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci s NATO a Spojenými štátmi.
„Päť percent? Dúfame, že sa dostaneme na úroveň dvoch percent vojenských výdavkov, diskusie o vyššom cieli sú na neskoršiu debatu,“ odpovedal novozvolený premiér na otázku, čo si myslí o návrhu prezidenta Trumpa zvýšiť výdavky na obranu.
Pozrite si reportáž o posilnení dánskej obrany na Antarktíde z 28. januára 2025: