Arktída ako žolík v geopolitickej hre: Topenie ľadu môže spustiť strategické boje medzi Ruskom, Čínou a Západom
Topenie arktického morského ľadu, spôsobené zmenami klímy, prináša nielen environmentálne, ale aj geopolitické dôsledky.
Podľa britskej armádnej analýzy sa Arktída v najbližších 30 rokoch môže stať strategickým bojiskom medzi Ruskom, Čínou a Západom. Experti, ktorých oslovila ČTK, sa zhodujú v tom, že kontinent môže byť potenciálnym náleziskom ďalších nerastných surovín. Rozchádza sa však v otázke, či naozaj do budúcnosti na Arktíde hrozia vojenské strety.
Bohatá na zdroje nerastných surovín
"Arktída podľa odhadov obsahuje vyše 20 percent doteraz neobjavených fosílnych palív, vrátane ropy, zemného plynu a ďalších vzácnych prvkov potrebných napríklad na výrobu batérií či solárnych panelov. S rastúcou dostupnosťou týchto zdrojov sa zvyšuje konfliktný potenciál medzi Ruskom, Čínou a západnými štátmi," uviedol Matej Prášil z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.
Dodal, že Arktída v budúcnosti môže byť jednou z geopoliticky najdôležitejších oblastí sveta. Jej topenie podľa expertov vytvára nové obchodné trasy, ako je Severná morská cesta, a umožňuje kratšie spojenie medzi Európou a Áziou.
Analýza uvádza, že v Arktíde leží 90 miliárd barelov ropy, čo predstavuje 16 percent celosvetového objemu, 30 percent celosvetového objemu zemného plynu a približne 22 percent svetových doteraz neobjavených, avšak vyťažiteľných zdrojov fosílnych palív.
Rusko kontroluje polovicu územia
Zmena klímy Arktídu zásadne ovplyvňuje. Ruská časť regiónu sa otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo má dopady nielen na infraštruktúru, ale aj na dostupnosť nových zdrojov. Rusko v súčasnosti kontroluje viac ako 53 percent arktického pobrežia.
"Arktída je v Kremli vnímaná ako kľúčový priestor pre projekciu vojenskej sily. Prítomnosť Severnej flotily v Murmansku a budovanie nových či obnovených vojenských zariadení pozdĺž Severnej morskej cesty ukazujú na snahu Ruska upevniť dominanciu v tejto oblasti, ktorá by sa mohla stať ohniskom konfrontácie medzi rusko-čínskym blokom a Západom," uviedol Martin Laryš, výskumný pracovník Centra globálnej politickej ekonómie Ústavu medzinárodných vzťahov.
Barbora Halašková z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne vníma situáciu inak.
Povedala, že na základe dostupných dát a vývoja bezpečnostnej situácie sa otvorený vojenský konflikt v Arktíde neočakáva. Ani podľa Prášila otvorený konflikt v Arktíde nie je v blízkej budúcnosti pravdepodobný, rastie ale riziko menších incidentov, napríklad v dôsledku neúmyselného narušenia teritoriálnych vôd, vzdušného priestoru či sporov o podmorské zdroje.
Severný polárny kruh sa rozkladá na ploche približne 14,5 milióna kilometrov štvorcových, čo zodpovedá necelým trom percentám zemského povrchu. Stredom Arktídy je geografický severný pól, ktorý je obklopený povodím Severného ľadového oceánu a najsevernejšími časťami ôsmich arktických štátov, medzi ktoré patria Kanada, Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty americké.
Dánsko zvýšilo obranu po Trumpových výrokoch o ambícii kúpiť Grónsko: