Slovenská farmaceutka v Gaze opísala život po vojne: Ľudia si začínajú uvedomovať, že návrat do normálu nie je možný
Pásmo Gazy sa aj po dočasnom prímerí zmieta v humanitárnej kríze. Nemocnice sú v troskách, zdravotníci čelia nedostatku základných liekov a psychická trauma obyvateľov narastá.
Farmaceutka Zuzana Slováková, ktorá v súčasnosti pôsobí v Gaze ako súčasť organizácie Lekári bez hraníc, pre televíziu ta3 opísala, v akých podmienkach dnes žijú ľudia a s akými problémami sa humanitárni pracovníci denne stretávajú.
„Momentálne sa nachádzam na juhu Gazy, kde máme kanceláriu a sklad pre nemocnicu. Máme tu dve nemocnice – jedna je zameraná na traumatologické prípady a popáleniny, druhá na pediatrických pacientov. Na severe máme ešte kliniku, ale tam sa zatiaľ nedostaneme, riadia ju iba miestni zamestnanci,“ vysvetľuje Slováková.
Nedostatok nemocníc a liekov
Podľa farmaceutky sú podmienky v Gaze extrémne zlé. „Mnoho nemocníc bolo počas vojny zničených, preto sme museli vytvoriť mobilnú nemocnicu zo stanov. Zdravotná starostlivosť je veľmi obmedzená, chýbajú lieky aj základné vybavenie. Chronickí pacienti, ktorí potrebujú liečbu na hypertenziu či cukrovku, majú problém získať potrebné lieky,“ vysvetľuje.
Dodáva, že Lekári bez hraníc dovážajú lieky z Európy, no situáciu zachraňuje aj spolupráca s inými humanitárnymi organizáciami.
„Ak máme nadbytok niektorého lieku alebo sa blíži dátum jeho spotreby, vymieňame si zásoby s inými organizáciami. Pomáhame si, ako sa len dá,“ dodáva.
Psychologická trauma a neistá budúcnosť
Hoci momentálne platí prímerie, život v Gaze je stále extrémne náročný. Obyvatelia, ktorí dúfali, že po skončení bojov sa budú môcť vrátiť k normálnemu životu, čelia tvrdej realite – ich domovy sú zničené, infraštruktúra neexistuje a mnohí žijú v provizórnych stanoch.
„Najhoršie je, že ľudia si začínajú uvedomovať, že návrat do normálu nie je možný. Všetko je zbombardované, nič nefunguje. Táto situácia má obrovský psychologický dopad," uviedla.
Práve preto poskytujú Lekári bez hraníc aj psychologickú pomoc. „Moja kolegyňa, ktorá je psychologička, mi povedala, že deti, ktoré prežili vojnu v neustálom strese, budú mať problémy s učením a ich trauma sa prenesie aj na ďalšie generácie,“ hovorí Slováková.
Život v preľudnenej oblasti
Pásmo Gazy je rozlohou veľké asi ako Bratislava, no na tomto území žijú takmer dva milióny ľudí. Napriek katastrofálnym podmienkam sa tam však stále prejavuje silná solidarita.
„Ľudia, ktorí ešte majú domy, v nich ubytovali nielen rodinu, ale aj známych a priateľov. Delia sa o všetko, čo majú, aj keď sami nemajú veľa,“ opisuje humanitárna pracovníčka.
Každú noc bolo počuť bombardovanie
Slováková priznáva, že hoci už má skúsenosti s humanitárnymi misiami, pobyt v Gaze bol zatiaľ jej najnáročnejší.
„Nikdy predtým som nebola tak blízko bojov. Pred prímerím bolo bombardovanie počuť každý deň aj noc. Najhoršia bola noc tesne pred začiatkom prímeria – bombardovanie bolo extrémne blízko našej humanitárnej zóny,“ hovorí.
Humanitárni pracovníci napriek extrémnym podmienkam pokračujú vo svojej misii a snažia sa zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Gazy. Ako dodáva Slováková, situácia je kritická a pomoc bude potrebná ešte dlhé roky.
Celý rozhovor so slovenskou farmaceutkou si môžete pozrieť aj tu: