Dáni sa pridali ku Grónčanom a vyjadrili obavy. Takmer polovica opýtaných vníma USA ako hrozbu
Takmer polovica Dánov teraz vníma Spojené štáty ako hrozbu pre svoju krajinu a drvivá väčšina ich nesúhlasí s tým, aby sa Grónsko stalo súčasťou USA, napísal v piatok britský list The Guardian s odvolaním sa na sondáž agentúry YouGov, ktorú získal exkluzívne a do ktorej bolo zapojených zhruba 1000 respondentov.
Väčšina z nich pritom Spojené štáty aktuálne považuje za väčšiu hrozbu pre Dánsko ako Irán alebo Severnú Kóreu. Drvivá väčšina Dánov však za najväčšiu hrozbu považuje Rusko, ktoré pred takmer tromi rokmi začalo rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom The Guardian.
Prieskum mienky vznikol na pozadí niekoľkotýždňového napätia vyvolaného opakovanými výrokmi nového amerického prezidenta Donalda Trumpa o zámere získať kontrolu nad Grónskom, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska. Trumpov obnovený záujem o Grónsko tiež prichádza v čase, keď tam silnie hnutie za nezávislosť od Dánska.
Obavy z USA sú väčšie ako zo Severnej Kórey a Iránu
Arktický ostrov s 57 000 obyvateľmi je bývalou dánskou kolóniou a Kodaň naďalej kontroluje jeho zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pripomína The Guardian. V Grónsku sa nachádzajú veľké zásoby nerastných surovín a ropy, aj keď prieskum ložísk ropy a uránu je zakázaný.
Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 15. do 22. januára, sa zapojilo približne 1 000 respondentov. Štyridsaťšesť percent z nich uviedlo, že Spojené štáty predstavujú pre Dánsko „veľmi veľkú hrozbu“ alebo „pomerne veľkú hrozbu“. Obavy z USA sú teda medzi Dánmi väčšie ako zo Severnej Kórey a Iránu, kde túto odpoveď uviedlo 44 percent, resp. 40 percent respondentov. Za najväčšiu hrozbu však Dáni považujú Rusko, pričom obavy vyjadrilo 86 percent respondentov.
Osemdesiatosem percent respondentov by bolo proti predaju Grónska Spojeným štátom, ale 72 percent uviedlo, že konečné rozhodnutie by malo prijať Grónsko, a nie Dánsko.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v utorok navštívila Berlín, Brusel a Paríž v snahe získať podporu po Trumpových výrokoch o Grónsku a jej údajne "strašnom" telefonáte s novým republikánskym prezidentom, píše The Guardian.
Americká kontrola Grónska je vraj "absolútnou nevyhnutnosťou"
Trump niekoľko dní pred svojím nástupom do funkcie 20. januára vyhlásil, že americká kontrola Grónska je "absolútnou nevyhnutnosťou". Nevylúčil, že na jej uskutočnenie použije vojenské alebo ekonomické kroky, ako sú clá proti Dánsku, ak Kodaň odmietne jeho ponuku ostrov kúpiť. Trump potom v rozhovore s Frederiksenovou odmietol použitie nátlaku vylúčiť, uviedla šéfka dánskej vlády. Spojené štáty pritom majú už teraz stálu prítomnosť na vesmírnej základni Pituffik na severozápade Grónska. Ide o strategickú polohu pre americký systém včasného varovania pred balistickými strelami, pretože cez Grónsko prechádza najkratšia spojnica medzi Európou a Severnou Amerikou.
"Chcem zabezpečiť, aby celá Európa pri sebe stála. Nielen v súvislosti s Dánskym kráľovstvom, ale aj v širšom ohľade," povedala dánska premiérka. "Každý v Európe vidí, že spolupráca s USA bude teraz iná," dodala Frederiksenová.
Trump tvrdí, že USA potrebujú Grónsko a Panamský prieplav na zabezpečenie "ekonomickej bezpečnosti". O Grónsko sa pritom Trump zaujímal už počas svojho prvého funkčného obdobia, keď v roku 2019 naliehal na svojich poradcov, aby zistili, ako by si mohli Spojené štáty Grónsko kúpiť. Predaj Grónska vtedy označil za "fakticky veľkú dohodu o predaji pozemku".
Prieskum verejnej mienky zverejnený na začiatku tohto týždňa však ukázal, že 85 percent Grónčanov si neželá, aby sa ostrov stal súčasťou USA. Sondáž agentúry Verian, ktorú si objednal dánsky list Berlingske, zistila, že pre pripojenie k USA je iba šesť percent opýtaných a deväť percent ich nie je rozhodnutých.
Dánsko reaguje a zvýšilo obranu.