Latinské krajiny reagujú na Trumpove deportácie: Brazília hovorí o utečencoch v putách a reťaziach
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa za jeho prvý týždeň v úrade deportovala už tisícky migrantov do krajín Latinskej Ameriky. Reakcie tamojších vlád sa ale líšia - napríklad Brazília či Kolumbia kritizovali porušovanie ľudských práv utečencov a mexická vláda uviedla, že nejde o výrazný nárast.
A zatiaľ čo v prípade týchto štátov ide väčšinou o deportácie ich občanov, so Salvadorom americká vláda rokuje o dohode, ktorá by jej umožnila deportovať tam aj migrantov tretích krajín, ktorí sú v USA nelegálne, napísal v pondelok server televízie Deutsche Welle (DW).
Salvador a Mexiko sú s deportáciami zmierené
Ešte vlani v júli pritom Trump podľa serveru BBC Mundo obvinil salvadorského prezidenta Nayiba Bukeleho, že jeho vláda "posiela do Spojených štátov vrahov". Teraz so salvadorskou vládou jeho administratíva rokuje o možnosti deportovať do stredoamerickej krajiny migrantov, vrátane členov organizovaných gangov. Podľa americkej televízie CBS Trump podobnú dohodu so Salvadorom dojednal už za svojho prvého obdobia v Bielom dome, nebola ale nikdy naplnená a vláda Joea Bidena ju zmrazila.
Trump podľa BBC Mundo sľúbil deportovať ročne až milión utečencov, ktorí sú v USA nelegálne. Na konci Bidenovho úradovania americká vláda deportovala za 12 mesiacov do vlaňajšieho októbra niečo vyše 270 000 ľudí, čo bolo podľa BBC najvyššie tempo za takmer desať rokov. Rekordný počet ľudí za niekoľko desiatok rokov deportovali USA podľa agentúry Pew Research Center vo fiškálnom roku 2012, keď to bolo necelých 420 000 osôb.
V USA teraz žije odhadom asi 11 miliónov ľudí, ktorí nemajú na tamojší pobyt oprávnenie. Z toho zhruba tretina, podľa serveru DW až polovica, sú Mexičania. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v pondelok uviedla, že o týždeň Trumpovho úradovania jej krajina prijala 4094 osôb deportovaných z USA, väčšinou išlo o Mexičanov. Dodala však, že repatriácie boli bežné aj v predchádzajúcich rokoch, nejde o veľký nárast a jej krajina je pripravená.
Kolumbia a Brazília protestujú proti zlému zachádzaniu s deportovanými
S deportáciami sa nakoniec zmierila aj Kolumbia, ktorá tak ale urobila až po Trumpových vyhrážkach, že zvýši clá na kolumbijský export do USA. Kolumbijská vláda najprv oznámila odvetné colné opatrenia, potom ale s prijatím deportovaných súhlasila. Kolumbijský prezident Gustavo Petro sprvu odmietal prijať deportácie s tým, že Washington posiela migrantov v armádnych lietadlách.
"Spojené štáty nemôžu s kolumbijskými utečencami rokovať ako so zločincami," napísal na sieti X Petro a požadoval, aby utečenci boli prepravovaní civilnými letmi. V pondelok poslala Kolumbia do Spojených štátov pre migrantov dve svoje lietadlá, jedno do San Diega a druhé do Houstonu. Aj Kolumbia prijímala deportovaných za predchádzajúcej americkej vlády, podľa mimovládnej organizácie Witness at the Border to bolo od roku 2020 do vlaňajška 475 deportačných letov zo Spojených štátov.
Taktiež Brazília kritizovala podľa nej "zlé zaobchádzanie" s deportovanými z USA, ktoré podľa nej pri tom používajú "putá a reťaze" a porušujú tak dohody so Spojenými štátmi, ktoré si vyžadujú "dôstojné a humánne zaobchádzanie" s repatriovanými osobami.
Trump je prezidentom už týždeň. Čo za ten čas presadil?