Obyvateľka Osvienčimu, ktorej babka prežila nacistický tábor: Ľudia sa ma často pýtajú, ako tu môžem žiť

Osvienčim – dobré miesto na život

„Keby bola nažive, tak si myslím, že by bola pohoršená, že ma tu vidí žiť,“ povedala agentúre AFP Hila, absolventka štúdia dejín holokaustu na univerzite v Haife.

„Často sa ma pýtajú, ,ako tu môžeš žiť?‘,“ pripúšťa pri stretnutí v kaviarni pri židovskom múzeu, vzdialenej sotva dva kilometre od niekdajšieho nacistického tábora.

„Vysvetľujem, že Auschwitz bol pred 80 rokmi, ale Osvienčim má za sebou 800 rokov histórie a dnes je to dobré miesto na život,“ dodala historička, ktorá na mieste vedie výskum o spolunažívaní poľskej a židovskej obce v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. V predvečer druhej svetovej vojny Židia predstavovali 60 percent obyvateľov mesta, zatiaľ čo teraz tam Hila žije ako jediná Židovka.

Dva rozdielne svety

Podľa starostu Janusza Chwieruta jeho mesto a tábor, v ktorom nacisti zavraždili asi milión Židov a ešte ďalších 100 000 ľudí, predstavujú dva rozdielne svety. Nemci postavili koncentračný a vyhladzovací tábor v Osvienčime „výlučne z logistických dôvodov, kvôli doprave, ale mohli ho postaviť všade v Európe, vo Francúzsku, v Belgicku či Taliansku“, vysvetľuje.

„Samozrejme, že to nás - mesto a obyvateľov - viedlo k tomu, že sme sa stali istými strážcami tejto tragickej spomienky, ktorú starostlivo uchovávame,“ hovorí. Súčasne obhajuje právo obce „normálne sa rozvíjať ako všetky normálne európske mestá a starať sa o svojich obyvateľov“.

Čítajte viac

Pripomíname si 80. výročie oslobodenia Osvienčimu. Sledujte mimoriadne štúdio ta3

Pracovisko ako každé iné

Osvienčim sa podľa Witolda Urbańského (44), ktorý sa tam narodil, začína vymaňovať z tieňa Auschwitz. Ešte donedávna sa podľa neho o meste hovorilo len v súvislosti s niekdajším táborom a tiež „všetky cestné ukazovatele ukazovali len týmto smerom“, zaspomínal.

„Mesto sa teraz rozvíja a ekonomická a sociálna situácia jeho obyvateľov sa zlepšuje,“ hovorí a zdôrazňuje, že jeho generácia už sa necíti tak veľmi zaťažená minulosťou ako starší ľudia. Múzeum bývalého tábora, ktoré zamestnáva spolu okolo 800 ľudí, je „pracovisko ako každé iné“.

V obci Březinka (nem. Birkenau), ktorá susedí s Osvienčimom, je z okien starostovho domu výhľad priamo na niekdajší vyhladzovací tábor Auschwitz II-Birkenau a ostnatý drôt, ktorý sa ostro vyníma na pozadí čerstvo napadnutého snehu.

Andrzej Ryszka si tam v 70. rokoch postavil dom a nikdy nepomyslel na to, že by sa presťahoval inam. „V tom čase sa stavalo tam, kde sa smelo,“ rozpráva. Pripúšťa, že sa príliš netrápil pomyslením na ťaživé susedstvo. Vychoval tam tri deti, ktoré stále prichádzajú k nedeľnému obedu. Len návštevníci, či už z Poľska alebo iných krajín, niekedy hovoria, ako ich šokuje susedstvo tábora. Ryszka ale priznáva, že on si už zvykol.

Pripomínanie tragédie

„Najdôležitejšie je pripomínať si, čo sa tu stalo, ľudí, ktorí tu zahynuli, a odovzdávať túto spomienku z jednej generácie na druhú, aby sa takáto tragédia už nikdy nemohla opakovať,“ hovorí starosta, ktorý sa každý rok zúčastňuje na mnohých podujatiach pripomínajúcich obete nacistov.

„To je to, na čom záleží, a nie že by tu ľudia nemali žiť,“ myslí si Ryszka. Na obci si pochvaľuje, že je tam pokoj aj všetka potrebná infraštruktúra.

Hila Weiszová-Gutová považuje svoje presťahovanie do Osvienčimu za „poctu babičke“ a za víťazstvo života nad smrťou.

„Nemci sa tu snažili zabiť moju rodinu, mojich ľudí, aj ďalších ľudí. Nepodarilo sa im to. Pre mňa je to úspech, že tu môžem žiť,“ povedala.

„Hoci som spočiatku mala pochybnosti, dnes sa vidím, ako tu vytváram rodinu. Je to dobré miesto pre výchovu ďalšej generácie. Pre výchovu k tolerancii a boji proti diskriminácii,“ myslí si.

Písali sme

Masový hrob alebo nehnuteľnosť? Developer kúpil koncentračný tábor, pozostalí aj historici zúria

Pozrite si archívnu reportáž z 13. apríla 2024 o svedectve o holokauste: