Čína má záujem skupovať high-tech firmy, Berlín je znepokojený
Nemecko sa obáva, že ho skúpia Číňania. V tejto súvislosti Berlín nepriamo pohrozil Pekingu zhoršením vzájomných hospodárskych vzťahov.
Podniky ako spotrebný nástroj
Michael Clauss, nemecký veľvyslanec v Číne, sa tak vyslovil na ekonomickej konferencii organizovanej ústredným výborom vládnej strany a vládou. Povedal, že nemecké podniky by sa chceli podieľať na modernizácii čínskeho hospodárstva. "Ako však môžeme rozvíjať spoluprácu, keď sa podniky musia obávať, že sú využívané len ako spotrebný nástroj a prestanú byť zaujímavé, keď poskytli dostatok technológie?", povedal veľvyslanec Clauss.
Na sklonku jesene Merics, vplyvný nemecký výskumný ústav zameraný na Čínu, v novej štúdii predstavil "rozšírenú paletu nástrojov", ktoré by mali znemožniť skupovanie nemeckých vysoko technologických podnikov čínskymi investičnými spoločnosťami blízkymi pekinskej vláde. Ináč hrozí Nemecku oslabenie jeho hospodárskeho rastu.
Podľa informácií portálu FAZ.net sa vo vedeniach hlavných priemyselných združení hovorí o tom, že onedlho nemecká spolková vláda začne ostrejšie chrániť nemecký trh pred určitými zahraničnými investormi.
Obava o výpredaj Nemecka
Spolkový minister hospodárstva Sigmar Gabriel by chcel zrejme urobiť z obavy o výpredaj Nemecka Číne ťažiskovú tému predvolebnej kampane volieb do spolkového snemu. Ešte pred nimi minister Gabriel zamýšľa uviesť do života "investičný skener". Jeho úlohou bude dôkladne skúmať investičné zámery firiem, ktoré sídlia mimo Európsku úniu. Bude sa zisťovať, do akej miery majú blízko k vláde svojej krajiny.
Ak sa objaví podozrenie, že napríklad čínska vláda chce získať nemeckú technológiu prostredníctvom nastrčeného podniku a tým poškodiť nemeckú konkurencieschopnosť, spolkové ministerstvo hospodárstva predaj zakáže.
Gabriel sa na jar tohto roku postavil proti predajú augsburskej súkromnej nemeckej firmy Kuka, zameranej na domácu techniku, Číňanom. V tomto prípade jej prevzatiu však nedokázal zabrániť.
Bezpečnostné riziko
V novembri sa však Gabrielovi podarilo zabrániť pripravenému predaju technologického podniku Aixtron, o ktorý mal záujem čínsky investor blízky pekinskej vláde. Pripravená transakcia sa stornovala po vetovaní jej predaja americkým prezidentom Barackom Obamom. Dôvodom bolo bezpečnostné riziko.
Aixtron dodáva zariadenia na výrobu polovodičov, ktoré sa dajú využívať aj na vojenské účely, konkrétne na riadenie rakiet a satelitov.
Minister Gabriel bol v novembri na viacdňovej ceste v Číne. Od jej predstaviteľov okrem iného žiadal, aby sa nemeckým podnikom pôsobiacim v krajine vytvorili rovnaké podmienky ako domácim firmám. Nemôžu totiž podnikať samostatne, ale len v spolupráci s čínskym podnikom.
Investície Číny vo svete
Čína ani 15 rokov po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie neumožňuje cudzincom podnikať v mnohých odvetviach. Pre nich sú neprístupné. Čínska vláda chce dosiahnuť, aby sa mnohé priemyselné odvetvia krajiny do roku 2025 dostali na svetovú úroveň.
Do konca tohto roku dosiahnu čínske investície v EÚ 19 miliárd eur. Odhad urobil ústav Merics. V prvom polroku investovali Číňania v Spojených štátoch viac ako 17 miliárd eur. Rovnako ako v USA aj v Európe sa budú musieť dôraznejšie skúmať zahraničné investície z hľadiska národnej bezpečnosti.