Dohoda medzi Izraelom a Hamasom je podľa médií a Trumpa na svete. V Gaze prímerie oslavujú tisíce ľudí
Vyjednávači Izraela a palestínskeho hnutia Hamas dojednali dohodu o prímerí v Pásme Gazy. S odvolaním sa na svoje neoficiálne zdroje to píšu agentúry Reuters, AFP a AP aj izraelské médiá.
Dohoda má zabezpečiť prerušenie bojov na šesť týždňov, oslobodenie 33 rukojemníkov držaných v Pásme Gazy a prepustenie zhruba 1000 palestínskych väzňov. Teroristické hnutie Hamas ani Izrael oficiálne uzavretie dohody neoznámili. O dohode musí ešte hlasovať izraelská vláda.
Ak dohoda nadobudne platnosť, budú prerušené boje, ktoré sa začali v októbri 2023 a prerušilo ich len týždňové prímerie v novembri toho istého roku.
Úrad izraelského premiéra však oznámil, že v dohode o prímerí v Pásme Gazy zostávajú dojednať detaily. Dúfa, že sa ich podarí vyriešiť v priebehu noci. Napísala to agentúra AP.
Podľa izraelskej tlače sa vec zrejme týka zoznamov palestínskych väzňov, ktorých by Izrael prepustil výmenou za oslobodenie rukojemníkov držaných Hamasom.
Trump pripisuje úspech sám sebe
Neskôr informácie o dohode nepriamo potvrdil aj zvolený americký prezident Donald Trump. "Máme dohodu pre rukojemníkov na Blízkom východe. Budú onedlho prepustení", uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Administratíva končiaceho prezidenta USA Joea Bidena ihneď tieto správy nepotvrdila, nemenovaný americký činiteľ ale oznámil médiám, že dohodu sa podarilo dosiahnuť.
V ďalšom príspevku potom prišiel Trump s tvrdením, že "táto epická dohoda o prímerí" by nebola dosiahnutá, keby vlani v novembri nebol opätovne zvolený za prezidenta.
"Toľko sme to dosiahli, aj keď ani nie sme v Bielom dome. Len si predstavte všetky tie skvelé veci, čo sa stanú, keď sa vrátim do Bieleho domu," pokračuje Trumpovo vyhlásenie.
Rokovania medzi Izraelom a Hamasom už niekoľko mesiacov pomáha sprostredkovať Bidenova vláda, v posledných dňoch do nich bol zapojený tiež Trumpov tím, najmä jeho splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.
Nastupujúci prezident tiež minulý týždeň vyhlásil, že keď Hamas do jeho inaugurácie chystanej na budúci pondelok neprepustí zvyšok rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, prepukne v blízkovýchodnom regióne bližšie nijako nešpecifikované "peklo".
Teraz Trump uviedol, že chce spolupracovať s Izraelom a ďalšími spojencami na tom, aby sa Gaza v budúcnosti nemohla stať "útočiskom teroristov".
O snahe vytvoriť popri Izraeli samostatný štát pre Palestínčanov, čo je pilier blízkovýchodnej politiky Bidenovej administratívy, sa Trump nezmienil.
Turecko krok ocenilo
Dohoda o prímerí je dôležitým krokom pre stabilitu celého regiónu. Podľa agentúry Reuters to novinárom v Ankare povedal turecký minister zahraničia Hakan Fidan. Ide o jednu z prvých reakcií na dohodu medzi Hamasom a Izraelom.
V uliciach miest v Pásme Gazy sa už zhromažďujú Palestínčania a koniec bojov oslavujú.
Turecko sa bude aj naďalej usilovať o dvojštátne riešenie palestínsko-izraelského konfliktu, dodal Fidan. Turecko podporuje právo Palestínčanov na vlastný štát dlhodobo, od začiatku súčasnej vojny v Pásme Gazy má naopak veľmi napäté vzťahy s Izraelom, ktorého tvrdý vojenský postup Ankara opakovane ostro kritizovala.
V uliciach miest Gaza, Chán Júnis a Dajr Balah sa podľa živých záberov stanice Al-Džazíra zhromaždili stovky ľudí, aby prímerie oslávili. Podľa agentúry AFP sú v uliciach dokonca tisíce osôb.
Najprv budú oslobodení rukojemníci
V prvej fáze, ktorej sa dohoda týka, bude podľa posledných informácií agentúry Reuters prepustených 33 rukojemníkov. Medzi prepustenými nemajú byť väznení izraelskí vojaci. Izrael výmenou za to prepustí palestínskych väzňov. Na slobodu by sa ich mohlo dostať približne 1000, uvádza agentúry.
Izraelská armáda sa začne tiež sťahovať z Pásma Gazy, hoci z tohto palestínskeho územia by v prvej fáze nemala odísť úplne. Dohoda podľa neoficiálnych informácií počíta s tým, že v rámci prímeria sa bude rokovať o ďalšom prerušení bojov a kompletnom odchode izraelskej armády.
Konflikt v Gaze sa začal po teroristickom útoku Hamasu a ďalších ozbrojencov na Izrael v októbri 2023, keď zomrelo na 1200 ľudí a 251 osôb bolo unesených do Gazy. Podľa médií Hamas a jeho spojenci stále držia 94 rukojemníkov, zhruba tretina z nich je však podľa spravodajských poznatkov zrejme po smrti.
V tomto úzkom pobrežnom pásme, ktoré bolo po tvrdej reakcii izraelských síl z veľkej časti zničené, od začiatku vojny zomrelo vyše 46 000 ľudí. Drvivá väčšina zo tunajších 2,3 milióna Palestínčanov musela opustiť svoje domovy a prežíva v ťažkých podmienkach.
K dohode to smerovalo už dlhšie
"V rokovaní o dohode o rukojemníkoch v Dauhe došlo k prelomu. Vojenský vodca Hamasu v Gaze Muhammad Sinvár vyjadril súhlas," citoval predtým server Walla jedného z izraelských činiteľov.
Muhammad Sinvár sa do čela Hamasu v Pásme Gazy postavil po zabití svojho brata Jahjáa.
Podľa denníka Haarec sa izraelská vláda zíde v stredu alebo vo štvrtok ráno, aby o dohode hlasovala.
Proti nej vystupovali tento týždeň ministri za krajne pravicové strany Náboženský sionizmus a Židovská sila (Ocma Jehudit), ktoré ale nemajú v kabinete väčšinu. Haarec tvrdí, že by sa prví rukojemníci mohli dostať na slobodu tento týždeň.
Spoločné vyhlásenie
Izraelské médiá píšu, že v stredu či vo štvrtok sa očakáva spoločné vyhlásenie. Dohoda by sa potom mala začať realizovať 24 až 48 hodín od podpisu.
Podľa zdrojov agentúry AFP sa v prvej fáze prímeria má dostať na slobodu 33 rukojemníkov. Izrael by mal výmenou za ne prepustiť zhruba 1000 palestínskych.
Prvá fáza prímeria by podľa viacerých zdrojov mala platiť 42 dní. Izraelská armáda by sa stiahla z väčšiny Pásma Gazy.
O úspešnej dohode sa "šepkalo" už niekoľko dní: