Kľúč k boju s metastázami? Nový výskum slovenských a českých vedcov prináša nádej na lepšiu liečbu rakoviny
Molekula, ktorú skúmajú českí a slovenskí vedci, sa v ľudskom tele podieľa na hojení rán, ako aj vzniku rakoviny. Zistenia môžu pomôcť s liečbou nádorov.
V tlačovej správe o tom v utorok (14. 1.) informoval Národný ústav pre výskum rakoviny (NÚVR). Vedci, ktorí sa na výskume podieľajú, pôsobia na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej (1. Lf UK), v centre BIOCEV a v Ústave molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR a na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ich prácu vytlačil medzinárodný odborný časopis Frontiers in Immunology.
Hojenie rán je zložitý proces, na jeho začiatku vzniká zápal, ktorý je nevyhnutný pre elimináciu infekcie. V tejto fáze v rane najviac pracujú biele krvinky, ktoré ničia baktérie.
V druhej fáze vznikajú nové bunky, ktoré sa množia, a tvoria takzvané granulačné tkanivo, ktoré prerastá cez poškodené miesta v rane a vedie k jej zahojeniu.
„V mikroskope vyzerá granulačné tkanivo hojacej sa rany veľmi podobne ako takzvané nádorové mikroprostredie, ktoré je tvorené nielen nádorovými bunkami, ale aj ďalšími bunkovými a nebunkovými zložkami v bezprostrednom okolí,“ uviedol vedúci výskumnej skupiny Nádorové prostredie 1. LF UK a NÚVR, Karol Smetana.
V hojacej sa rane aj v nádorovom mikroprostredí spolu bunky navzájom komunikujú a koordinujú svoju činnosť pomocou signálov prenášaných informačnými molekulami nazývanými cytokiny.
Ako prerušiť komunikáciu?
Jeden z nich, vedcami nazvaný interleukín IL-6, má podľa Smetanu vplyv na rast nádoru a cestovanie nádorových buniek organizmom, čo vedie k vzniku nádorových ložísk na rôznych miestach v tele, takzvaných metastáz.
Po zahojení rany sa komunikácia medzi bunkami ukončí a ich množenie sa zastaví, nádorové bunky trvalo vysielajú signály stimulujúce tvorbu nového tkaniva a nádor rastie ďalej. Ak by sa podarilo tento proces ovplyvniť, otvorilo by to podľa vedcov cestu k novým možnostiam liečby rakoviny aj predchádzaniu vzniku metastáz.
„Existujú už molekuly, ktoré by mohli aktivitu IL-6 zablokovať, na vývoji niektorých z nich sa podieľala aj naša výskumná skupina,“ uviedol Smetana. Samotná blokáda komunikácie buniek by však podľa neho k liečbe rakoviny pravdepodobne nestačila. „Mohla by sa však vhodne kombinovať s inými protinádorovými liekmi,“ doplnil.
Slovensko má s rakovinou problém
Výskyt rakoviny na Slovensku pritom presahuje priemer EÚ predovšetkým pri rakovine prostaty, prsníka, pľúc, čriev a konečníka. Slováci zaznamenávajú aj jednu z najvyšších mier úmrtí na rakovinu krčka maternice a kolorektálny karcinóm, informovala ešte v roku 2023 agentúra na základe štatistiky Európskej komisie (EK) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
V roku 2020 malo na Slovensku nejakú formu rakoviny 773 mužov na 100 000 obyvateľov (priemer EÚ je 686) a 483 žien v rovnakej vzorke (priemer EÚ 484).
Slovensko je z hľadiska úmrtnosti na rakovinu po Maďarsku a Chorvátsku treťou najhoršou krajinou EÚ - 293 úmrtí na 100 000 obyvateľov (247), pričom zasahuje viac mužov. Podľa regiónov je úmrtnosť na rakovinu najvyššia v Nitrianskom kraji (329,5) a najnižšia v Žilinskom kraji (273,6).
Rakovina je veľkou výzvou aj pre celú EÚ: