V Chorvátsku sa konalo druhé kolo prezidentských volieb. S prehľadom vyhrala súčasná hlava štátu
Chorvátsky prezident Zoran Milanovič zostáva v úrade. Ďalší mandát si zabezpečil víťazstvom v druhom kole volieb, v ktorých získal 74,ť%, kým jeho rival, lekár Dragan Primorac len 24,5%. Milanovičov triumf sa v podstate očakával. Hlasovať prišlo 44 percent voličov.
Oznámila to televízna stanica HRT s odvolaním sa na prieskum pri volebných miestnostiach, podľa ktorého Milanović získal 77,86 percenta hlasov.
Proti Milanovičovi stál lekár, genetik a forenzný vedec Dragan Primorac kandidujúci za vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktorému rovnaký prieskum prisúdil 22,14 percenta hlasov. Volebné miestnosti sa uzavreli o 19.00 h SEČ.
Kritizuje Západ a pomoc Ukrajine
Prvé kolo vyhral Zoran Milanovič a bol papierovým favoritom pred nedeľným druhým kolom. Tento ľavicový politik bol za uplynulých päť rokov v nepretržitom konflikte s premiérom Plenkovičom. Dôvodom boli ich rozdielne názory na chorvátsku zahraničnú a obrannú politiku, predovšetkým v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Agentúra AP o Milanovičovi písala ako o otvorení kritikovi západnej pomoci Ukrajine, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii. Ide o najobľúbenejšieho politika v Chorvátsku, ktorý býva kvôli svojmu bojovnému štýlu komunikácie s oponentmi prirovnávaný ku zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Posledných päť rokov bol Milanović takmer neustále v konflikte s premiérom Andrejom Plenkovičom (HDZ), ktorého obviňuje zo systémovej korupcie a o ktorom hovorí ako "o vážnej hrozbe pre chorvátsku demokraciu".
V škole v chorvátskom Záhrebe zabil útočník nožom sedemročné dieťa. Ďalších ľudí zranil
Rozhodovalo sa o budúcnosti Chorvátska, zhodli sa obaja
Podľa Plenkoviča išlo vo voľbách o budúcnosť Chorvátska v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Milanoviča označuje za proruského politika a za ohrozenie pre ukrajinskú medzinárodnú pozíciu. Podobne sa vyjadril aj Primorac, keď išiel hlasovať. Vo voľbách sa podľa neho rozhodne "o budúcnosti Chorvátska,... o budúcnosti našej vlasti, našich občanov a smere, ktorým sa krajina vydá". O Milanovičovi hovorí, že jeho jedinými zahraničnými spojencami sú bosnianskosrbský separatistický líder Milorad Dodik, maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin.
Funkcia prezidenta je v Chorvátsku prevažne reprezentatívna. Prezident nemôže vetovať zákony, iba ich môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie, ale má právo rozhodovať o zahraničnej politike, obrane a bezpečnostných otázkach a je vrchným veliteľom vojenských síl.
Pozrite si reportáž o voľbách v Chorvátsku: