Ukrajinci sú čoraz viac ochotní robiť ústupky. Podiel odporcov územných kompromisov klesol
Ku koncu minulého roka sa zvýšil počet Ukrajincov, ktorí sú ochotní urobiť územné ústupky v záujme mieru. Zároveň sa znížil podiel tých, ktorí sú kategoricky proti akýmkoľvek ústupkom. Vyplýva to z decembrového prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS).
Rastie ochota k ústupkom
Zatiaľ čo v októbri bolo územné ústupky pripravené urobiť 32 percent účastníkov prieskumu, v decembri sa tak vyjadrilo 38 percent opýtaných. Naopak, za žiadnych okolností by sa v októbri územia nevzdalo 58 percent opýtaných Ukrajincov, zatiaľ čo ku koncu roka ich bolo 51 percent.
Respondenti odpovedali na otázku, s ktorým z dvoch výrokov ohľadom možných kompromisov k dosiahnutiu mieru s Ruskom vo väčšej miere súhlasí. Jeden pripúšťal vzdanie sa niektorých ukrajinských území v záujme čo najrýchlejšieho dosiahnutia mieru a zachovania nezávislosti Ukrajiny; druhý územné ústupky úplne odmietal, aj keby vojna trvala dlhšie a bolo v ohrození zachovania nezávislosti krajiny. KIIS zdôraznil, že prvé vyhlásenie neznamená súhlas s uznaním určitého ukrajinského územia za ruské.
„A v žiadnom prípade nie je prvý výrok totožný s ,mierom za akýchkoľvek podmienok‘ alebo pripravenosti na kapituláciu,“ poznamenal inštitút.
Pripravení diskutovať o mieri
Uvedené vyhlásenie podľa neho zisťuje, do akej miery sú Ukrajinci všeobecne pripravení diskutovať o možných parametroch mieru v kontexte územnej kontroly.
„Zatiaľ čo od mája do začiatku októbra 2024 sa situácia fakticky nezmenila, tak medzi októbrom a decembrom vzrástol podiel tých, ktorí sú všeobecne pripravení k určitým územným ústupkom, a to z 32 na 38 percent,“ konštatoval KIIS. Zároveň sa znížil podiel tých, ktorí sú kategoricky proti akýmkoľvek ústupkom z 58 na 51 percent.
Z grafu KIIS vyplýva, že v období od mája 2022 do mája 2023 bola situácia pomerne stála: osem až desať percent opýtaných Ukrajincov vtedy bolo ochotných urobiť územné ústupky, 82 až 87 percent nie, zvyšné percentá v radoch jednotiek nevedeli.
Postupný nárast
Od predvlaňajšieho mája postupne narastal podiel tých, ktorí by k teritoriálnym ústupkom boli uvoľnení: v októbri 2023 sa tak vyjadrilo 14 percent opýtaných, v decembri 2023 tak urobilo 19 percent účastníkov sondáže, vo februári minulého roka 26 percent respondentov a v máji 32 percent. Zároveň sa zmenšoval počet tých, ktorí boli úplne proti územným ústupkom: predvlani v októbri to bolo 80 percent opýtaných, v decembri toho istého roku 74 percent, vlani vo februári 65 percent a v máji 55 percent.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu do krajiny 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Moskva však okupuje rozsiahlu časť ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily na Ukrajine podľa médií postupujú najrýchlejšie od prvých týždňov invázie. Panuje tiež neistota ohľadom ďalšej podpory Spojených štátov po blížiacom sa nástupe do úradu zvoleného prezidenta Donalda Trumpa.
Spravodlivý mier
„Napriek mimoriadne ťažkému roku a takmer trojročnej invázii Ukrajinci naďalej preukazujú vysokú odolnosť,“ uviedol šéf Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu Anton Hrušeckyj. Ukrajinci si podľa neho uvedomujú, že vojna s Ruskom je existenčná a Rusko "usiluje o zničenie Ukrajiny a Ukrajincov ako národa".
„Ukrajinci zároveň vysielajú dôležitý signál vojenskému a politickému vedeniu aj našim západným partnerom.. 2000. Sme pripravení prejaviť pragmatický postoj a diskutovať o možných, dokonca aj zložitých variantoch vývoja udalostí,“ uviedol Hrušeckyj a dodal, že Ukrajinci chcú mier, ale nechcú ho za akýchkoľvek podmienok. Prioritou sú teraz pre nich bezpečnostné záruky, ktoré znemožnia ďalšiu prípadnú ruskú agresiu.
Pozrite si Štúdio ta3 s Pavlom Demešom o tom, čo čaká Ukrajinu v roku 2025, z 27. decembra 2024: