Mierotvorca, ktorý zmenil svet aj po odchode z Bieleho domu. Kto bol Jimmy Carter?
Priekopník zdravia, ľudských práv a demokracie, ako aj nositeľ Nobelovej ceny za mier. Tieto prívlastky sa spájajú s 39. prezidentom Spojených štátov, Jimmym Carterom, ktorý zomrel vo veku 100 rokov. Jeho významná kariéra však začala až potom, ako ho sklamaní voliči poslali preč z Bieleho domu.
Demokratický kandidát Jimmy Carter
Nastúpil do prezidentského úradu v roku 1977 ako tzv. "Jimmy Kto?" (Jimmy Who?) – dovtedy málo známa tvár, bývalý guvernér štátu Georgia, oddaný kresťan a syn rodiny južanských pestovateľov arašidov. Práve jeho obraz outsidera sa stal jeho žolíkom v čase, keď sa Američania spamätávali zo škandálu Watergate.
Do Bieleho domu priniesol okamžité zmeny – už v prvý deň vo funkcii omilostil státisíce mužov, ktorí sa vyhli naverbovaniu do vojny vo Vietname. Do kľúčových pozícií vo svojej vláde vymenoval ženy. Napriek tomu, že jeho otec bol segregacionista, Carter pevne zastával názor, že rasová diskriminácia patrí do minulosti.
„Povedal by som, že mier, ľudské práva a rovnaké zaobchádzanie so všetkými sú to, čo dúfam je a bude mojím odkazom,“ vyhlásil.
Carterove úspechy sa sústreďovali najmä v zahraničnej politike
Obnovil diplomatické vzťahy s Kubou a Čínou, pričom jeho iniciatíva viedla aj k vráteniu Panamského prieplavu Paname. Jedným z vrcholov jeho úradu bola dohoda z Camp Davidu z roku 1978, kde dokázal posadiť za rokovací stôl izraelského premiéra Menachema Begina a egyptského prezidenta Anwara Sadata. Výsledkom bola prelomová a dodnes platná mierová dohoda.
„Dajme vojnu bokom a odmeňme všetky Abrahámove deti, ktoré túžia po úplnom mieri na Blízkom východe,“ apeloval Carter.
Napriek úspechom v zahraničnej politike čelil Carter v domácej politike vážnym výzvam
Jeho neúspešné pokusy zvrátiť hospodársky pokles krajiny spôsobili prepad popularity. Napokon mu väz zlomila iná kríza – 4. novembra 1979 iránski študenti obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne a 52 amerických diplomatov držali v zajatí 444 dní.
Pokus o ich oslobodenie zlyhal, pričom zahynulo osem Američanov. Rukojemníkov Irán prepustil symbolicky až v deň inaugurácie Ronalda Reagana, ktorý porazil Cartera v prezidentských voľbách v roku 1980.
Carterov druhý život začal po odchode z Bieleho domu
Spolu s manželkou Rosalynn založil humanitárne stredisko Carter Center, ktoré sa sústredilo na mierové riešenia konfliktov a ochranu zdravia. Carter sa angažoval pri konflikte na Haiti, prispel k návratu rwandských utečencov a počas občianskej vojny v Bosne navštívil Juhosláviu. Kritizoval vojnu v Iraku a politiku Georgea Busha mladšieho na Blízkom východe. Za svoje snahy o mierové riešenia získal v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
Jimmy Carter bol tiež priekopníkom v environmentálnych otázkach
V časoch, keď ochrana životného prostredia nebola prioritou, sa zasadil o vznik amerického ministerstva životného prostredia a otvoril diskusiu o klimatických zmenách.
Jimmy Carter zostáva symbolom mieru, ľudských práv a boja za spravodlivosť – jeho odkaz presahuje politické hranice.