Svedectvá o zverstvách pribúdajú. Rusko popravuje čoraz viac ukrajinských vojnových zajatcov, píše BBC
V prvom roku rozsiahlej invázie na Ukrajinu sa ruské sily zmocnili ukrajinského ostreľovača Oleksandra Macijevského. Neskôr sa objavilo video, na ktorom si v lese zapaľuje poslednú cigaretu, zrejme vedľa hrobu, ktorý ho donútili vykopať.
„Sláva Ukrajine!“ vyhlásil pred svojimi väzniteľmi. O pár sekúnd sa ozvali výstrely a Macijevskyj padol mŕtvy. Jeho poprava je však len jednou z mnohých, pripomína portál BBC.
V októbri tohto roka údajne ruské sily v Kurskej oblasti popravili deviatich ukrajinských vojakov, ktorí padli do zajatia.
Ukrajinskí prokurátori tento prípad vyšetrujú, pričom im slúži ako dôkaz aj fotografia, na ktorej ležia polonahé telá obetí na zemi.
Práve táto fotografia pomohla rodičom identifikovať jedného zo zavraždených, operátora dronov Ruslana Holubenka.
Syna spoznala podľa spodnej bielizne
„Spoznala som ho podľa spodnej bielizne,“ uviedla pre miestnu televíziu Suspilne Chernihiv jeho zronená matka.
„Kúpila som mu ju pred cestou k moru. Vedela som tiež, že mal prestrelené rameno. To bolo vidieť na fotografii," povedala.
Zoznam popráv ďalej narastá. Ukrajinskí prokurátori vyšetrujú správy o sťatí hláv či zabití vojaka mečom, pričom mal mať ruky zviazané za chrbtom.
Iné video zachytáva, ako šestnástich ukrajinských vojakov zoradili a po ich kapitulácii z lesa ich postrieľali.
Niektoré popravy si ruskí vojaci natáčali sami, iné odhalili ukrajinské drony. Miesta týchto popráv sú často v lesoch či na poliach bez výrazných orientačných bodov, čo sťažuje presnú lokalizáciu.
Napriek tomu sa BBC Verify podarilo potvrdiť niekoľko prípadov, v ktorých obete mali na sebe ukrajinské uniformy a videá nie sú príliš staré.
Rastúci počet prípadov
Podľa ukrajinských prokurátorov bolo od začiatku rozsiahlej invázie popravených najmenej 147 ukrajinských vojnových zajatcov, pričom 127 z nich len tento rok.
„Trend je veľmi jasný, veľmi zreteľný,“ tvrdí Jurij Belousov, vedúci oddelenia pre vojnové zločiny na ukrajinskej generálnej prokuratúre.
„Popravy sa stali systémovými od novembra minulého roka a pokračujú celý tento rok. Bohužiaľ, ich počet výrazne stúpal v lete a na jeseň. Ukazuje to, že nejde o ojedinelé prípady. Dochádza k nim na rozsiahlych územiach a majú jasné znaky toho, že sú súčasťou politiky – existujú dôkazy, že takéto príkazy sú vydávané," doplnil.
Medzinárodné humanitárne právo, najmä tretia Ženevská konvencia, poskytuje ochranu vojnovým zajatcom.
Ich poprava predstavuje vojnový zločin. Napriek tomu Ramzan Kadyrov, vodca Čečenska, dočasne prikázal svojim veliteľom „nebrať zajatcov“.
Beztrestnosť a otázky
Podľa Rachel Denberovej, zástupkyne riaditeľa pre Európu a Strednú Áziu v Human Rights Watch, je dôkazov o popravách ukrajinských zajatcov viac než dosť. Hlavným problémom je beztrestnosť.
„Aké pokyny dostávajú tieto jednotky od svojich veliteľov, formálne alebo neformálne? Sú im jasne vysvetlené pravidlá Ženevských konvencií? Aké kroky podniká velenie na vyšetrovanie týchto prípadov? Ak vyšší velitelia nekonajú, uvedomujú si, že môžu byť trestne zodpovední?“ kladie otázky Denberová.
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko formálne vyšetrovalo obvinenia zo zločinov svojich síl. Samotná zmienka o podobných obvineniach je v Rusku trestná a môže viesť k dlhoročnému väzeniu.
Vladimir Putin naopak tvrdí, že ruské sily vždy zaobchádzali s ukrajinskými zajatcami „prísne v súlade s medzinárodnými právnymi dokumentmi a konvenciami“.
Volanie po spravodlivosti
Aj ukrajinské sily čelia obvineniam z popráv ruských zajatcov, no počet takýchto tvrdení je podstatne nižší.
Jurij Belousov uvádza, že ukrajinská prokuratúra tieto prípady „berie veľmi vážne“ a prebieha vyšetrovanie. Zatiaľ však nikto nebol obvinený.
Podľa Human Rights Watch ruské sily od februára 2022 spáchali nespočetné množstvo zločinov, vrátane tých, ktoré by sa mali vyšetrovať ako vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti.
Situácia dospela až tak ďaleko, že niektorí ukrajinskí vojaci radšej volia smrť pred zajatím.
„Povedal mi: Mama, nikdy sa nevzdám, nikdy. Odpusť mi, viem, že budeš plakať, ale nechcem byť mučený,“ spomína si matka Ruslana Holubenka. Jej syn je stále vedený ako nezvestný a ona dúfa, že žije.
„Urobím všetko možné i nemožné, aby som dostala svoje dieťa späť. Neustále sa pozerám na tú fotografiu. Možno je len v bezvedomí? Chcem veriť, nechcem myslieť na to, že je preč," uzavrela.
Pozrite si tiež reportáž z 19. decembra o stratách KĽDR v Rusku: