Astronóm Tóth vysvetľuje fenomén betlehemskej hviezdy: Troch kráľov aj pastierov mohla navigovať Venuša
Betlehemskou hviezdou, ktorá sa zjavila Trom kráľom nad jasličkami po narodení Ježiša Krista, bola v skutočnosti zrejme planéta Venuša.
Prípadne išlo o konjunkciu dvoch veľmi jasných planét, buď Jupitera a Venuše, alebo Jupitera a Saturna.
Toto vysvetlenie uviedol ako pravdepodobné astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Biblia a východná hviezda
Podľa Biblie sa hviezda mala objaviť na východe, čo by zodpovedalo situácii, keď Venuša vychádza nad obzor za svitania ako Zornička.
"Pýtali sa, kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť," hovorí Biblia. Vo veršoch 9 a 10 sa píše: "Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť."
V minulosti sa hviezda na Betlehemom vyobrazovala aj ako kométa. Ako jeden z prvých použil tento symbol taliansky umelec Giotto di Bondone (1266 - 1337) vo svojom najväčšom diele Klaňanie sa Troch kráľov, čo je cyklus fresiek namaľovaný v kaplnke Scrovegniovcov v Padove.
Umelec toto dielo dokončil v roku 1305. Zrejme ho ovplyvnilo pozorovanie kométy známej dnes pod menom Halleyova kométa a bola dobre pozorovateľná v roku 1301, teda počas jeho života.
Halleyova kométa a narodenie Krista
Keď kométu už pod jej súčasným názvom prvý raz vyfotografovali v roku 1910, bolo vzhľadom na podobu objektov zrejmé, že predrenesančný umelec vychádzal z vlastnej skúsenosti.
Podľa astronómov sa však Halleyho kométa nemohla objaviť na oblohe v predpokladanom čase narodenia Ježiša Krista – aj keď bola v tom čase už dávno známa.
Do blízkosti Zeme sa vracia raz za 75,3 roka, naposledy bola pozorovateľná v roku 1986.
Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. Zodpovedali by tomu aj astronomické záznamy, podľa ktorých nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom až trikrát v roku sedem pred naším letopočtom, a to 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Pritom práve tento rok udávajú historici často ako rok, kedy sa reálne mohol Ježiš Kristus narodiť.