Kúpele 21. storočia: Je aj na Slovensku možné spojenie vedy a tradičných liečebných metód?
Slovenská veda má čo ponúknuť aj kúpeľníctvu. Môžeme očakávať vznik nových, účinnejších liečebných metód a zlepšenie kvality života mnohých ľudí? O inovatívnych prístupoch debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Kúpeľníctvo.
Riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norbert Žilka uviedol, že ich ambíciou nie je získať finančné zdroje, ktoré sú určené pre kúpeľníctvo. „Veda má ten dar, že my si tie finančné zdroje vieme získavať z rôznych zdrojov. Môžu to byť európske fondy a môžu to byť európske štrukturálne fondy, ktoré prichádzajú na Slovensko. Tým, že sa dáva dohromady množstvo skvelých vedeckých pracovníkov, ktorí majú s tým skúsenosti, tak my si tie peniaze na tieto aktivity vieme získať. Len sa potrebujeme niekde naštartovať a vytvoriť inštitúciu, ktorá nás všetkých spojí a bude koordinovať všetky aktivity,“ povedal.
Upresnil, že ich inovatívny prístup je v tom, že sa chcú pozerať na to, ako funguje liečba a nová inštitúcia sa nebude venovať len monitorovaniu liečivej vody a bahna. „Reálne chceme sledovať, čo sa odohráva v ľudskom tele počas balneoterapie a pochopiť to na úrovni jednej malej molekuly. Vďaka tomu identifikovať ďalšie smerovanie, lebo podľa toho môžeme modifikovať liečbu a môžeme ju posunúť pre ďalšie ochorenia,“ dodal.
Vedúci Laboratória proteomiky a mitochondriopatií v Martinskom centre pre biomedicínu Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Martin Kolísek priblížil koncept nového ústavu.
„Samozrejme musí vzniknúť so štátnou podporou, bez toho to nejde. Po piatich rokoch ale chceme, aby bol samostatný. To znamená, aby si na svoje fungovanie a na svoj výskum zarábal sám a aby štát mal čo najmenší náklad s týmto ústavom,“ povedal s tým, že financovaný by nemal byť z peňazí určených na kúpeľníctvo.
Nevieme, čo chránime
Vedúci Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Stanislav Stuchlík potvrdil, že sa môžeme opierať len o staré dáta. V Piešťanoch boli napríklad posledné analýzy kúpeľných zdrojov realizované pred 30 rokmi.
„Vo vedeckom výskume 30 rokov v súčasnej dobe je dlhá doba večnosti. Asi nebol priestor, neboli financie, neboli nejaké záujmy. Vedecké metódy aj v oblasti v ktorej pracujem išli míľovými krokmi dopredu. Je potrebné použiť nové metodické princípy, ktoré sú v súčasnosti dostupné,“ povedal.
Konštatoval, že máme prírodné zdroje, podľa zákona ich chránime, no nevieme presne, čo chránime. Nevieme napríklad, aké kompletné zastúpenie mikroorganizmov máme v piešťanskom bahne.
Docent Katedry analytickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Radoslav Halko analytické metódy spred 30 rokov prirovnal k foteniu lesa v prítmí alebo proti slnku. „Záznamy ktoré boli, tak naozaj boli nejasné. V súčasnosti z každého nejakého záznamu vieme ešte vytiahnuť ďalšiu analytickú informáciu o zložení, hlavne chemickom,“ povedal.
Moderné technológie
Za technológie, ktoré nám vedia pomôcť označila regionálna manažérka zo spoločnosti Genetika Božena Bollová sekvenovanie novej generácie a hmotnostnú spektrometriu. Pomocou týchto moderných metód dnes dokážeme identifikovať z akých zložiek sa skladá napríklad piešťanské bahno. „Vieme povedať aká konkrétna je tam baktéria, ale tiež v akom percentuálnom zastúpení je v tom bahne a na základe toho povedať, že povedzme táto baktéria má pozitívny vplyv na nejaký konkrétny typ ochorenia. To práve tie moderné technológie, ako sekvenovanie novej generácie umožňujú za nie vysoké náklady,“ povedala.
Potvrdila, že kúpeľná starostlivosť má pre pacienta veľké benefity a dokáže zmeniť jeho celkový zdravotný stav. „My to dokážeme exaktne vďaka novým technológiám potvrdiť. Dokážeme to kvantifikovať, takže to má veľký význam pre hodnotenie liečby aj z pohľadu exaktnej vedy,“ dodala s tým, že vďaka spoluprácam so zahraničím ich vedia priniesť aj na náš trh.
Inovácie sa, podľa nej, hýbu extrémne rýchlo a na Slovensku nie sme na to pripravení, aby sme ich vôbec používali a potom aj implementovali výsledky do rutinnej praxe a pomohli tak pacientovi. „Je veľa vecí, ktoré sú zanedbané alebo ktoré proste nemáme a oni sú k dispozícii. Nemali by sme dohnať to, čo sme zameškali, ale mali by sme do toho rovno skočiť, pretože jednoducho tie inovácie je zbytočné doháňať,“ tvrdí.
Misia zdravia
Koordinátorka priority zdravie z Výskumnej a inovačnej autority Petra Zappe konštatovala, že sme dlhé roky zanedbávali zamyslenie sa nad hodnotou výskumu a vývoja pre našu spoločnosť.
„My investujeme medzi krajinami možno najmenšie percento HDP. Tá snaha je do roku 2030 aspoň 2 percentá HDP investovať do výskumu, vývoja a inovácií na to, aby sme sa minimálne posunuli o nejaké kroky vpred. Investície sú ale len jedna súčasť toho celého príbehu. Potrebujeme vychovávať ľudí, ktorí majú vzťah k výskumu, vývoju a vidia tú hodnotu," povedala.
Výskumná a inovačná autorita si definovala niekoľko prioritných oblastí a jednou z nich je zdravie. Už asi rok pripravujú program s názvom Misia zdravia a mal by sa venovať ceste pacienta. „Týmto programom chceme docieliť to, že cesta pacienta bude veľmi plynulá, včasná a kvalitná. Zadefinovali sme prioritné chronické ochorenia: neurológiu, onkológiu a kardiológiu. Chceme docieliť, aby kúpeľníctvo, či už na úrovni prevencie, diagnostiky alebo na úrovni liečby bolo súčasťou celej tej cesty," dodala.
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.