Toto sú najdôležitejšie udalosti, ktoré sa v roku 2016 odohrali vo svete

Január

1. januára - Rotujúcou predsedníckou krajinou v Rade Európskej únie sa na pol roka stalo Holandsko.

1. januára - Európskymi hlavnými mestami v roku 2016 sa stali španielský San Sebastián a poľský Vroclav.

3. januára - Po tom, ako v sunnitskej Saudskej Arábii deň predtým popravili popredného šiitského duchovného Nimra an-Nimra, prerušil Rijád diplomatické vzťahy so šiitským Iránom a stiahol svoj diplomatický personál z Teheránu.

8. januára - Najhľadanejšieho narkobaróna sveta Joaquína "El Chapa" Guzmána, ktorý v predošlom roku utiekol z najstráženejšej mexickej väznice cez podzemný tunel, znova zadržali.

12. januára - Pri bombovom útoku v historickej štvrti Istanbulu, neďaleko Modrej mešity a múzea Hagia Sofia, zahynulo desať nemeckých turistov a ďalších 15 ľudí utrpelo zranenia. Útočníkom bol člen Islamského štátu Nabíl Fadlí, ktorý podľa tureckej tlače prišiel niekoľko dní predtým zo Sýrie ako žiadateľ o azyl.

16. januára - USA a EÚ zrušili sankcie uvalené na Irán, keďže Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že Teherán splnil svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody, podpísanej predošlý rok so šiestimi veľmocami.

28. januára - Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne oznámila prepuknutie vírusu zika, ktorý spôsobuje vážne poruchy plodu v maternici, vrátane zakrpatenia mozgu.

Február

7. februára - Severná Kórea vypustila do vesmíru raketu dlhého doletu, čím porušila viacero dohôd OSN a odsúdili ju za to mnohé krajiny sveta.

12. februára - V rámci prvého stretnutia najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi a ruskej pravoslávnej cirkvi od veľkej schizmy z roku 1054 podpísali pápež František a patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill ekumenickú deklaráciu.

17. februára - Pri bombovom útoku v Ankare zahynulo 28 ľudí. K zodpovednosti za atentát sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu.

Marec

13. marca - Pri teroristickom útoku v Ankare zahynulo 37 osôb. K zodpovednosti za atentát – podobne ako mesiac predtým - sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu.

14. marca - Z Bajkonuru odštartovala kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracovali Európska vesmírna agentúra a ruský Roskosmos. Cieľom misie sondy bolo doraziť v októbri na Mars a pátrať tam po stopách života.

18. marca - Európska únia a Turecko dospeli na summite Európskej rady v Bruseli k dohode o zastavení prílevu migrantov cez Egejské more do krajín EÚ.

19. marca - Traja Izraelčania a jeden Iránec zahynuli pri samovražednom bombovom útoku v rušnej nákupnej štvrti Istanbulu; piatou obeťou bol atentátnik. Útočníkom bol člen Islamského štátu Mehmet Öztürk, pochádzajúci z juhotureckého mesta Adana.

21. marca - Bývalého viceprezidenta Konžskej demokratickej republiky Jeana-Pierra Bembu uznal Medzinárodný trestný súd v Haagu za vinného vo veci vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, spáchaných v Stredoafrickej republike.

22. marca - Najmenej 32 ľudí zahynulo a ďalších najmenej 250 utrpelo zranenia pri troch koordinovaných bombových útokoch v Bruseli. K zodpovednosti za atentáty sa prihlásila organizácia Islamský štát.

24. marca - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča odsúdil Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii na 40 rokov väzenia, keď ho uznal za vinného z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny, vrátane srebrenickej masakry z roku 1995.

31. marca - V kauze bombového útoku v Budapešti z roku 1988 a dvoch vrážd, spáchaných v roku 1998 takisto v hlavnom meste Maďarska, odsúdil budapeštiansky súd na doživotie Slováka Jozefa Roháča.

Apríl

2. apríla - Najmenej 193 ľudí bolo zabitých pri ozbrojených zrážkach medzi armádami Arménska a Náhorného Karabachu, najzávažnejších od obnovenia prímeria z roku 1994.

3. apríla - Obrovský únik 11,5 milióna dokladov z právnickej firmy Mossack Fonseca so sídlom v Paname odhalil podľa nemeckých novín Süddeutsche Zeitung, ako bohatí a mocní tohto sveta ukrývajú svoje peniaze v daňových rajoch. Doklady prinášajú informácie o viac než 214-tisíc utajených off-shore spoločnostiach.

7. apríla - Česka vláda ukončila program Nadačného fondu Generace 21 na presídlenie utečencov z radov irackých kresťanov po tom, čo 25 utečencov požiadalo o azyl v Nemecku.

Máj

10. mája - Poslanci maďarského parlamentu v zrýchlenom konaní schválili uznesenie nariaďujúce uskutočniť referendum o povinnom prerozdeľovaní utečencov. Otázka referenda znela: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?"

12. mája - Dočasným prezidentom Brazílie sa stal dovtedajší viceprezident Michel Temer. Senát kvôli obvineniam zo zneužitia úradu totiž hlasovaním rozhodol, že dovtedajšia hlava štátu Dilma Rousseffová sa prezidentskej funkcie musí dočasne vzdať.

19. mája - Lietadlo aerolínií EgyptAir linky 804 so 66 ľuďmi na palube havarovalo nad Stredozemným morom na ceste z Paríža do Káhiry.

22. mája - Za rakúskeho prezidenta bol v druhom kole zvolený Alexander Van der Bellen, niekdajší predseda rakúskych Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý. Na druhom mieste skončil kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer. Hlasovanie však poznačili pochybenia pri sčítavaní hlasov, a preto bolo stanovené, že 4. decembra sa uskutočnia voľby opakované.

26. mája - Grécki archeológovia oznámili nález pravdepodobnej hrobky starogréckeho filozofa Aristotela (384-322 pred n. l.).

30. mája - Niekdajšieho čadského diktátora Hissena Habrého odsúdili za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a mučenie na doživotie - historický význam verdiktu spočíva v tom, že išlo o vôbec prvý súdny proces s bývalou hlavou štátu v subsaharskej Afrike.

Jún

1. júna - Najdlhší a najhlbší dopravný tunel na svete otvorili vo švajčiarskych Alpách. Nový Gotthardský železničný tunel s dĺžkou 57 kilometrov výrazne urýchľuje dopravu medzi severnou a južnou Európou.

7. júna - Dvanásť ľudí bolo zabitých a 51 ďalších zranených pri diaľkovo odpálenom výbuchu policajného auta v Istanbule. zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu.

12. júna - Približne 50 ľudí bolo zabitých a 53 ďalších zranených pri teroristickom útoku na klub homosexuálov vo floridskom meste Orlando. Útočníkom, ktorého následne zastrelila polícia, bol 29-ročný príslušník bezpečnostnej stráže Omar Mateen, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu.

18. júna - Bývalému egyptskému prezidentovi Muhammadovi Mursímu uložil súd doživotný trest odňatia slobody za to, že počas jeho pôsobenia vo funkcii boli štátne tajomstvá Egypta vyzradené Kataru.

21. júna - Kolumbijská vláda a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie uzavreli historickú dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí. Konflikt v Kolumbii, najdlhšie trvajúci v Latinskej Amerike, si od roku 1964 vyžiadal približne 220-tisíc ľudských životoch.

23. júna - Británia si v referende odhlasovala vystúpenie z Európskej únie. Premiér David Cameron vzápätí na to oznámil, že podáva demisiu, pretože on o Brexite vyjednávať nehodlá.

24. júna - Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na summite Európskej rady v Bruseli vyhlásil, že Británia by po referende mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s EÚ o odchode z nej.

26. júna - Po deviatich rokoch bol otvorený rozšírený Panamský prieplav.

26. júna - Iracká armáda po dvoch rokoch dobyla Fallúdžu, vyše dva roky predtým ovládnutú Islamským štátom.

28. júna - Štyridsaťpäť ľudí zahynulo a ďalších 236 utrpelo zranenia pri streľbe a niekoľkých výbuchoch na Atatürkovom letisku v Istanbule. Za útok bol zodpovedný Islamský štát.

28. júna - Český ústavný súd zrušil ustanovenie zákona o registrovanom partnerstve, ktoré ľuďom žijúcim v homosexuálnom páre odpopieralo právo adoptovať si dieťa.

Júl

1. júla - Rotujúcou predsedníckou krajinou v Rade Európskej únie sa na šesť mesiacov stalo po prvý raz Slovensko.

1. júla - Litva sa stala 35. členskou krajinou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

4. júla - NASA: Americká družica Juno sa dostala na eliptickú obežnú dráhu okolo planéty Jupiter. Jej 20 mesiacov trvajúca vedecká misia má za cieľ objasniť vnútorné zloženie Jupitera a pomôcť pochopiť vznik, vývoj a ďalšie princípy fungovania slnečnej sústavy.

6. júla - Najmenej 250 ľudí bolo zabitých pri samovražednom útoku Islamského štátu v irackom hlavnom meste Bagdad.

8.-9. júla - Summit NATO vo Varšave. Prezident SR Andrej Kiska na ňom oznámil, že Slovensko bude mať na starosti zverenecký fond Aliancie v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície na Ukrajine.

12. júla - Arbitrážny tribunál Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu odmietol rozsiahle územné nároky Pekingu v oblasti Juhočínskeho mora, čo ako historický akt privítali najmä Filipíny.

13. júla - Theresa Mayová z Konzervatívnej strany bola vymenovaná za novú britskú premiérku. Predošlý predseda vlády David Cameron totiž po tom, čo britskí voliči v referende 23. júna rozhodli o vystúpení Británie z Európskej únie, oznámil, že podáva demisiu.

14. júla - Pri teroristickom útoku počas osláv Dňa pádu Bastily zahynulo v juhofrancúzskom meste Nice 86 ľudí a ďalších 434 utrpelo zranenia. Útočník, ktorý vbehol nákladným autom do davu ľudí a polícia ho následne zastrelila, bol identifikovaný ako Tunisan žijúci vo Francúzsku menom Mohamed Lahouaiej-Bouhlel.

15. júla - Časť tureckých ozbrojených síl sa pokúsila podniknúť vojenský prevrat, pri ktorom bolo podľa medializovaných informácií prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zabitých približne 240 ľudí a ďalších 2200 utrpelo zranenia. Prezident za strojcu puču označil duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v USA.

22. júla - V obchodnom dome v bavorskom Mníchove došlo k útoku šialeného strelca, pri ktorom bolo zastrelených desať ľudí vrátane samotného útočníka. Tým bol 18-ročný Nemec iránskeho pôvodu David Sonboly.

26. júla - Dvaja útočníci podporujúci Islamský štát prepadli kostol v obci Saint-Étienne-du-Rouvray v severnom Francúzsku a zabili tamojšieho kňaza.

26. júla - Švajčiarske experimentálne lietadlo Solar Impulse 2 sa stalo prvým lietadlom poháňaným výlučne slnečnou energiou, ktoré obletelo zemeguľu.

August

5.-21. augusta - V brazílskom meste Rio de Janeiro sa konali Letné olympijské hry 2016.

10. augusta - Maďarská vláda sa po skonštatovaní, že ilegálna migrácia a tlak na južné hranice Maďarska budú trvalé, rozhodla vyslať do pohraničného pásma s Chorvátskom a Srbskom 3000 policajtov.

24. augusta - Pri zemetrasení v sile 6,2 momentovej škály zahynulo v stredotalianskej Umbrii približne 300 lidí a bolo poničených niekoľko miest.

29. augusta - Medzi kolumbijskou vládou a povstaleckou skupinou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie začalo po 52 rokoch platiť časovo neobmedzené prímerie.

31. augusta - Brazílsky Senát odvolal z funkcie prezidentku Dilmu Rousseffovú pre podozrenie z manipulácie s rozpočtom, čím si mala pomôcť k svojmu znovuzvoleniu. Úradujúcim prezidentom sa do volieb v roku 2018 stal dovtedajší viceprezident Michet Temer.

September

3. septembra - Čína a Spojené štáty - spoločne zodpovedné za 40 percent skleníkových plynov vo svete - ratifikovali dohodu o boji proti klimatickým zmenám, ktorú sa podarilo uzavrieť v decembri 2015 na konferencii v Paríži.

4. septembra - Pápež František svätorečil misijnú pracovníčku albánskeho pôvodu Matku Terezu z Kalkaty (1910-97).

8. septembra - NASA vypustila sondu OSIRIS-REx, vôbec prvú sondu vyslanú k asteroidom, ktorá sa aj vráti na Zem. Sonda priletí v roku 2018 k asteroidu Bennu a bude vyše roka okolo neho krúžiť a skúmať jeho povrch a zloženie.

9. septembra - Vláda Severnej Kórey uskutočnila v poradí piatu a s veľkou pravdepodobnosťou zatiaľ najväčšiu jadrovú skúšku, ktorú odsúdili západné mocnosti i Južná Kórea: tá tento nukleárny test nazvala "šialenou nezodpovednosťou".

15. septembra - Čínska raketa Dlhý pochod 2F vyniesla na obežnú dráhu vesmírnu stanicu Tchien-kung 2.

18. septembra - Víťazom parlamentných volieb v Rusku sa stalo vládnuce Jednotné Rusko. Do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, sa okrem neho dostali ešte tri strany: liberálni demokrati, komunisti a Spravodlivé Rusko.

18. septembra - Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Berlína zvíťazila veľká koalícia kancelárky Angely Merkelovej, ktorej strany SPD a CDU však stratili v berlínskej snemovni väčšinu. Kreslá získala aj protiimigrantsky zameraná Alternatíva pre Nemecko.

28. septembra - Holandskom vedený Spoločný vyšetrovací tím dospel k záveru, že lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines, zostrelené 17. júla 2014 nad územím východnej Ukrajiny, bolo zasiahnuté raketou vypálenou z mobilného protilietadlového systému Buk, ktorý dopravili z územia ovládaného proruskými separatistami.

30. septembra - Podarilo sa nájsť dva obrazy Vincenta van Gogha ukradnuté 7. decembra 2002 z Van Goghovho múzea v Amsterdame. Maľby Pohľad na more pri Scheveningene a Farníci opúšťajú kostol v Nuenene majú dokopy hodnotu 100 miliónov dolárov.

30. septembra - Európska vesmírna agentúra ukončila 12 rokov trvajúcu misiu sondy Rosetta, keď ju naviedla na pristátie na povrchu kométy 67P/Čuriumov-Gerasimenko.

Október

2. októbra - V Maďarsku sa konalo referendum o utečeneckých kvótach s otázkou: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?" Referendum bolo vzhľadom na nízku účasť neplatné, aj keď drvivá väčšina zúčastnených voličov sa vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ.

3. októbra - Estónsky parlament zvolil za prezidentku krajiny 46-ročnú Kersti Kaljulaidovú, ktorá sa stala vôbec prvou ženou vo funkcii estónskeho prezidenta a zároveň aj najmladším prezidentom Estónska v dejinách.
13. októbra - Maldivy, ostrovný štát na juhu Ázie v Iindickom oceáne, oznámili, že vystupujú zo Spoločenstva národov (Commonwealth).

13. októbra - Vo veku 88 rokov zomrel thajský kráľ Pchúmipchón Adundét (Ráma IX.) z dynastie Čakrí, ktorý stál na čele Thajska 70 rokov. Pchúmipchónovým nástupcom sa ako Ráma X. stal následne v prvý decembrový deň jeho jediný syn, korunný princ Mahá Vatčirálongkón.

15. októbra - Približne 150 krajín sveta schválilo v rwandskej metropole Kigali dohodu o postupnom obmedzovaní používania čiastočne fluórovaných uhľovodíkov.

17. října - Raketa Dlhý pochod vyniesla na obežnú dráhu čínsku kozmickú loď Šen-čou 11 s dvoma tchajkonautmi na palube. Cieľom misie bola vesmírna stanica Tchien-kung 2.

20. októbra - Európska vesmírna agentúra oznámila, že stratila signál s pristávacím modulom Schiaparelli sondy projektu ExoMars, ktorá vyštartovala zo Zeme k Marsu 14. marca. Schiaparelli sa pri pristávaní na povrch červenej planéty roztrieštil na kusy. O mesiac neskôr však úspech zaznamenala ďalšia súčasť ExoMarsu, družica Trace Gas Orbiter.

26. a 30. októbra - Séria zemetrasení s magnitúdou 5,4, 5,6 a 5,9 zasiahla stredné Taliansko. Spôsobila materiálne škody a zahynuli traja ľudia.

28. októbra - Komisia pre zachovanie živých morských zdrojov Antarktidy vyhlásila Rossovo more za morskú prírodnú rezerváciu. 31. októbra - Poslanci libanonského parlamentu zvolili za nového prezidenta krajiny bývalého veliteľa armády Michela Aúna: po 29 mesiacoch tak dostal Libanon novú hlavu štátu.

November

8. novembra - Víťazom amerických prezidentských volieb sa stal republikánsky kandidát Donald Trump. Porazil svoju demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú.

13. novembra - Prorusky orientovaný generál v zálohe Rumen Radev bol zvolený za nového bulharského prezidenta.

14. novembra - Za nového moldavského prezidenta bol zvolený prorusky orientovaný socialista Igor Dodon.

24. novembra - Kolumbijská vláda a ľavicová povstalecká skupina Revolučné ozbrojené sily Kolumbie podpísali pozmenenú mierovú dohodu, na ktorej sa dohodli po tom, ako pôvodnú verziu občania tesne odmietli v októbrovom referende.

28. novembra - Lietadlo bolívijských aerolínií LaMia s brazílskym futbalovým tímom na palube sa zrútilo neďaleko kolumbijského mesta Medellín; zahynulo 71 zo 77 ľudí na palube.

29. novembra - Štvrtý blok jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli prekryli novou oceľovou kupolou, ktorá uzavrela betónový sarkofág vybudovaný narýchlo po havárii v roku 1986.

29. novembra - Družica Trace Gas Orbiter - ďalšia súčasť ExoMarsu, spoločného projektu Európskej vesmírnej agentúry a ruského Roskosmosu - poslala svoje prvé fotografie Marsu. Tento medzinárodnný kozmický projekt zaznamenal však aj neúspech, keď sa jeho sonda Schiaparelli v októbri pri pristávaní roztrieštila o povrch Marsu.

December

1. decembra - Korunný princ Mahá Vatčirálongkón bol po októbrovej smti svojho otca Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.) vyhlásený za nového thajského kráľa, Rámu X.

4. decembra - Víťazom opakovaného druhého kola (z 22. mája) rakúskych prezidentských volieb sa stal bývalý šéf Zelených Alexander Van der Bellen, ktorý kandidoval ako nezávislý. Jeho súperom bol kandidát Slobodnej strany Rakúska Norbert Hofer.

9. decembra - Korupčným škandálom poznačenú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje zbavil parlament moci a jej funkciu prevzal premiér Hwang Kjo-an.

10. decembra - Štyridsaťštyri ľudí zabila a ďalších najmenej 155 zranila explózia nálože pri štadióne futbalového klubu Bešiktaš Istanbul. K zodpovednosti za útok sa prihlásila militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu.

11. decembra - Dvadsaťpäť ľudí zahynulo a takmer 50 ďalších utrpelo zranenia pri bombovom útoku v koptskom Chráme svätých Petra a Pavla v Káhire. Páchateľ útoku bol napojený na sinajskú vetvu Islamského štátu.

13. decembra - Novozvolený americký prezident Donald Trump si za ministra zahraničných vecí vybral 64-ročného Rexa Tillersona, šéfa ropného koncernu ExxonMobil.