Politológ Láštic: Koalícia si zvykla, že nemusí diskutovať. Fico ešte môže s lekármi vyrokovať finálny kompromis

Môžu udalosti v zdravotníctve pohoršiť koalícii? „Určite, akákoľvek takáto kríza v kľúčovom rezorte, z hľadiska toho, ako občania hodnotia výkon politiky. Zdravotníctvo sa dotýka každého z nás a konfrontácia s ním býva u niektorých občanov každodenná,“ myslí si politológ.

Láštic pripomína aj situáciu z roku 2011, kedy podobnú krízu zažila vtedajšia vláda Ivety Radičovej. „Bola zavŕšená tým, že výpovede naozaj začali nabiehať. Vláda sa musela v konečnom dôsledku s lekármi dohodnúť, pretože reagovali na akékoľvek vyhrážky spôsobom, na aké vláda nebola pripravená,“ spomína na situáciu.

Láštic doplnil, že lekári však nie sú vždy úspešní v získavaní verejnej mienky na svoju stranu, keďže bežní občania často nedokážu pochopiť, o čo zdravotníkom vlastne ide. „Každé vyjednávanie je o naratíve, o tom, čo dokážete ponúknuť verejnosti,“ vysvetlil politológ.

Smer má na svoje správanie dôvod

Ak by aj situácia nedopadla pre koalíciu dobre, Smer-SD sa podľa Láštica nemusí až tak obávať. Prvýkrát v histórii vlád, ktorých bol súčasťou, totiž nemá rezort zdravotníctva pod sebou.

„Tu môžeme hľadať aj vysvetlenia, prečo to nie je téma, ktorú by premiér zdôrazňoval. Jednoducho nepatrí jeho strane a má pocit, že na tom nevyhnutne nemusí strana Smer alebo on stratiť, ak bude pasívnejší,“ objasnil politológ.

Tomás Szalay z opozičnej SaS vo víkendovej diskusnej relácii V politike tvrdil, že za nečinnosťou premiéra je akási potreba pomsty voči Hlasu, keďže veľkú časť strany tvoria odídenci zo Smeru. Podľa Láštica to možné je.

Čítajte viac

Lekárski odborári chcú povaliť vládu aj tretíkrát, vyhlásil Baláž zo Smeru. Priznáva, že ich ministri nerobili dosť

„Taktika to môže byť,“ pripúšťa politológ. „To, čo nevidíme, ale čo vidí Smer, sú prieskumy verejnej mienky, ktoré si robí každá strana. Stále je priestor pre predsedu vlády, aby vstúpil do konfliktu a bol nosičom finálneho kompromisu,“ vysvetlil následne.

Dankova politická hra

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ako sme už uviedli, tvrdí, že Fico a prezident Pellegrini „majú zlé vzťahy“. Láštic takýto názor nemá, minimálne, čo sa týka vzťahov medzi inštitúciami, ktorým dvojica politikov šéfuje.

„Z hľadiska spolupráce Prezidentského paláca a vlády nepozorujem zásadné konflikty. Vetoval pár zákonov, to je však bežnou súčasťou vládnutia ktoréhokoľvek prezidenta a koalície,“ hovorí.

Danko takisto tvrdil, že Pellegrini spolupracuje s poslancami okolo Rudolfa Huliaka, ktorí pred časom opustili poslanecký klub SNS, či s nespokojnými poslancami Hlasu. Jeho cieľom má údajne byť zostavenie úradníckej vlády. Prezident vydal stanovisko, v ktorom tieto obvinenia odmieta.

Čítajte viac

Kto môže za spory v koalícii? Danko našiel vinníkov. Tvrdí, že vzťah prezidenta a premiéra nie je dobrý, Hlas reaguje

„Andrej Danko vníma zo strany svojich sympatizantov, že mu je vyčítané, že si nedokáže urobiť poriadok v poslaneckom klube. Toto je jeho zlyhanie, zostavil kandidátku tak, ako ju zostavil, aj s rizikom,“ číta situáciu politológ.

Myslí si, že Dankove správanie je teda len snahou vtiahnuť do problému aj prezidenta Pellegriniho. Tá súvisí s tým, že predseda SNS sa snaží ukázať voličom, že jeho strana podporila vo voľbách Pellegriniho a on sa im takto „odvďačuje“.

Migaľ robí len to, čo by malo byť bežné

Politológ sa vyjadril aj ku skupine poslancov Hlasu, ktorí v závere roka blokovali viacero koaličných návrhov. Snahu rozbiť koalíciu za ich konaním nevidí.

„Je to súčasť bežného koaličného vládnutia. Koalícia si len zvykla, že nechce diskutovať o veciach. Potom to prináša ten problém, že tí, ktorí by sa aj chceli vyjadriť, na to nemajú možnosť. Ak sú tí, ktorí sa chcú vyjadriť, z vládnej koalície, musia si ten priestor vytvoriť. Nemali inú možnosť, ako zákony zablokovať,“ skonštatoval Láštic. Pripomína však, že väčšina zákonov stále prechádza.

V súvislosti s rebelujúcimi poslancami Hlasu, menovite so Samuelom Migaľom, Jánom Ferenčákom, Radomírom Šalitrošom a Romanom Malatincom, sa hovorilo aj o tom, že riešením by mohlo byť ponúknutie funkcií mimo parlament.

Podľa Láštica to predstaviteľné je, no konečné rozhodnutie je na samotných poslancoch. „Ak budú chcieť, odídu, ak nie, tak zostanú v parlamente,“ uzavrel politológ.

Pozrite si celú epizódu Témy s politológom Lášticom: