Zomrel vojnový hrdina Imrich Gablech. Prežil letecké súboje aj gulag
V 101 rokoch zomrel slovenský vojnový veterán Imrich Gablech. Patril medzi posledných žijúcich československých pilotov, ktorí za druhej svetovej vojny slúžili v britskom letectve.
Z podvýživy oslepol
Rodák zo slovenského Hrachovišťa, ktorý posledné roky žil v Havlíčkovom Brode, bol vlani vymenovaný do hodnosti brigádneho generála. Gablech bol držiteľom mnohých vyznamenaní a ocenení, vrátane Rádu Bieleho leva za zásluhy o obranu a vynikajúcu bojovú činnosť či poľského vyznamenania Komandérsky kríž za zásluhy.
Gable sa narodil 4. novembra 1915. Pred začiatkom druhej svetovej vojny, po vzniku tzv. Slovenského štátu a okupácii zvyšku Čiech a Moravy v marci 1939, preletel v júni toho istého roku z Piešťan do Poľska. V septembri 1939 bol sovietskou tajnou službou na poľskom území internovaný, obvinený zo špionáže a odsúdený na päť rokov nútených prác v sovietskych táboroch.
V roku 1941 bol v tábore v povodí rieky Pečory po vzbure odsúdený na ďalších desať rokov nútených prác. V gulagoch, kde musel vykonávať veľmi ťažkú prácu, schudol až na 40 kilogramov a z podvýživy dočasne oslepol. Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom 22. júna 1941 bol ako poľský väzeň prepustený.
Problémy so zamestnaním
V októbri 1941 dorazil loďou cez Špicbergy do Británie, kde sa pripojil k československej jednotke a vrátil sa nakrátko k lietaniu. Pre zdravotné problémy ale musel s lietaním skončiť, robil potom kontrolóra na dráhe a potom až do konca vojny bol riadiacim leteckej prevádzky.
Po návrate do vlasti začiatkom augusta 1945 bol poverený leteckou kontrolou na letisku v Prahe-Ruzyni, potom ho odvelili do Havlíčkovho Brodu, kde opäť slúžil leteckej kontrole. Po februári 1948 vykonával niekoľko mesiacov aj funkciu veliteľa letiska a leteckej základne.
Nakoniec bol vo februári 1949 z vojenskej služby prepustený. Mnoho mesiacov nemohol získať zodpovedajúce zamestnanie. Potom ho prijali k stavebným pretekom, kde pracoval ako pomocný plánovač a likvidátor faktúr. V roku 1951 bol po krátkom zatknutí a vyšetrovaní opäť zo zamestnania prepustený. Nakoniec bol aspoň prijatý do pilníkárne ako účtovník, neskôr ho odoslali na horšie prácu ku kontrole pilníkov. Po nezhodách s vedúcim nezostal ani tam a až do dôchodku pracoval v podniku s obväzovými materiálmi.
