Nemecký kancelár Scholz nedostal dôveru poslancov. Krajinu čakajú predčasné voľby
Poslanci nemeckého Spolkového snemu v pondelok (16. 12.) popoludní vyjadrili nedôveru kancelárovi Olafovi Scholzovi zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Zo 717 prítomných poslancov mu dôveru vyslovilo len 207, 116 sa zdržalo hlasovania a 394 hlasovalo proti kancelárovi. Scholz následne navrhol prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi, aby snem rozpustil a určil termín predčasných parlamentných volieb. Podľa skoršej dohody viacerých strán by sa mali konať 23. februára.
Podľa predchádzajúcej dohody medzi viacerými stranami by sa mali konať 23. februára. Pôvodne mali Nemci zvoliť nových členov Bundestagu až koncom septembra.
Prejav, rozprava, hlasovanie
Scholz požiadal o hlasovanie o dôvere po tom, ako sa na začiatku novembra rozpadla jeho trojčlenná koaličná vláda, ktorá Nemecku vládla od decembra 2021.
V posledných mesiacoch sa v kabinete prehlbovali spory okolo finančnej a hospodárskej politiky, až sa na začiatku novembra kancelár rozhodol odvolať ministra financií Christiana Lindnera. Jeho FDP potom vládu úplne opustila. Scholz dnes v prejave pred hlasovaním uviedol, že to bolo "niekoľko týždňov sabotáže" zo strany FDP, ktoré k pádu vlády viedli. Lindner to odmietol.
Nemecko má teraz menšinový kabinet zložený zo Scholzovej SPD a zelených, vláda je až do zriadenia nového snemu po voľbách plne akcieschopná.
Spolkový snem má v tomto volebnom období 733 poslancov, hlasovania sa ich dnes zúčastnilo 717. Aby Scholz dostal dôveru, muselo by ho podporiť 367 z nich. Dôveru mu ich ale vyjadrilo len 207, okrem jeho sociálnych demokratov medzi nimi boli zrejme aj traja členovia Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorí podľa svojich slov chceli zabrániť nástupu predsedu CDU Friedricha Merza k moci. Merz je kandidátom opozičnej konzervatívnej únie CDU / CSU na kancelára a je veľká šanca, že sa ním po voľbách tiež stane.
Poslanci vládnej strany Zelených, ktorých je 117, pred hlasovaním avizovali, že sa zdržia. Chceli tým okrem iného predísť možnosti, o ktorej sa dlho špekulovalo, že by sa celá frakcia AfD mohla pokúsiť vysloviť Scholzovi proti jeho vôli dôveru, a vyvolať tak politický chaos.
Podľa sobotňajšieho prieskumu agentúry INSA by teraz voľby vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU / CSU s 31 percentami hlasov. Na druhom mieste by skončila AfD označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu, ktorá by dostala 20 percent hlasov.
Scholzova SPD by mala 17 percent. Do parlamentu by sa dostali ešte zelení s 11 percentami. Nová ľavicovo populistická strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW) by získala sedem percent hlasov. Okolo päťpercentnej hranice potrebnej pre zvolenie do parlamentu sa dlhodobo pohybuje FDP. Do Spolkového snemu by sa tento rok prvýkrát od roku 1990 nemusela dostať postkomunistická Ľavica, ktorá je oslabená okrem iného odštiepením BSW. Pôvodne mali Nemci nových poslancov vyberať až na konci septembra.
