Potenciál slovenských kúpeľov: Využívame ho naplno?
Kúpeľníctvo nie je len o relaxe. Má významný vplyv na naše zdravie a ekonomiku. V akom stave sa dnes reálne nachádza slovenské kúpeľníctvo a akým chybám z minulosti sa vyhnúť debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 Kúpeľníctvo.
Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková uviedla, že Slovensko je vnímané, ako jedna z krajín, ktoré majú najlepšie vybudované liečebné kúpeľníctvo.
Pripomenula projekt primárnej prevencie, ktorý bol výsledok Európskej spolupráce. V otázkach legislatívy a prírodných liečivých zdrojov konštatovala, že máme najlepšiu legislatívu, čo sa týka ochrany a analýzy prírodných liečivých zdrojov a posudzovania účinkov prírodných liečivých zdrojov. „Dostala som správu z Nemecka, ktorí zistili, že my máme monitoring prírodných liečivých zdrojov. Boli úplne užasnutí a chceli vedieť všetky podrobnosti. Sme naozaj jediní v Európskej únii,“ povedala.
Čo sa týka liečebných programov, porovnávať by sme sa mali len s tými krajinami, kde takisto prírodné liečivé zdroje sú. „Nie každá krajina má alebo využíva prírodné liečivé vody. V niektorých krajinách je geologická štruktúra taká, že majú len jeden typ prírodného liečenia. My máme tú veľkú rôznorodosť, čo nám dáva možnosť širokého indikačného spektra,“ uviedla.
Zdôraznila, že potrebujeme aj európsku spoluprácu a stále sme na ňu aj vyzývaní. Pri európskych výzvach naša krajina participuje len ako poradná. Financie na výskumnú prácu k nám nemôžu prísť, lebo naše kúpeľné podniky nie sú vedecko výskumnými inštitúciami. Apeluje preto na ministerstvá, univerzity aby sme aj u nás mali vedecký ústav.
Dáta nemáme
Zdravotnícky analytik Martin Smatana potvrdil, že keďže nemáme inštitúciu, ktorá by centralizovala kúpeľníctvo, nemáme dobre zozbierané zdravotné výsledky ako pri mnohých iných segmentoch, ako napríklad pri liekoch. Preto väčšinou čerpáme zo štúdií zo zahraničia.
„Musíme väčšinou využívať také veľké metaanalýzy, ktoré kompilujú veľa iných štúdií. Také tie najznámejšie sa týkajú ochorenia muskuloskeletu, kde vieme, že po operácii kolena, ak pacient absolvuje celú rehabilitáciu, tak sa vráti približne o 6 týždňov skôr do svojich pracovných povinností, ako keby tú rehabilitáciu nemal. Máme štúdiu z minulého roka, ktorá sa pozerala na 45 iných štúdií, čo sa týka bolesti po operáciách a po niektorých kožných ochoreniach, kde to zlepšenie funkčnosti pacienta bolo o 30 percent, bolesť klesla na 10 bodovej škále o nejakých 2 a pol bodu,“ povedal s tým, že jediné, čo my máme na Slovensku je NCZI, ktoré zbiera informácie, že koľko pacientov nahlásilo, že po ukončení liečby cítili zlepšenie a je to približne 90 percent.
Kúpeľná starostlivosť prináša nemalé ekonomické benefity aj pre štát. Ak sa pacient vráti napríklad o, už spomínaných, 6 týždňov skôr do práce a prepočítame to na sociálne dávky a na stratenú ekonomickú produktivitu, tak tých 6 týždňov sa v rámci HDP krajiny rovná približne 2800 eurám.
Konferencia televízie ta3 Kúpeľníctvo
Full servis za 60 eur
Predseda predstavenstva a riaditeľ kúpeľov Sliač Martin Beňuch si myslí, že kúpeľníctvo bolo na okraji vnímania tých autorít, ktoré sa o to mali starať.
„Keď si otvoríte zmluvy so zdravotnými poisťovňami, tak zistíte, že základná platba, ktorú poznáme v kúpeľníctve je 60 eur. To je za ubytovanie v kategórii aspoň 3 hviezdičky, lebo sme tak zvyknutí a to náš klient očakáva, celodenná racionálna strava a tri liečebné procedúry denne. K tomu v kardiologických kúpeľoch stála zdravotná pohotovosť, kde má byť lekár a dve sestry. A za toto nám štát zaplatí 60 eur,“ povedal s tým, že len izba bez raňajok v bratislavskom hoteli stojí vyše 100 eur.
Za základný problém považuje to, že my v systéme verejného zdravotníctva nevieme preukázať platbou z verejného zdravotného poistenia akú hodnotnú službu dáva kúpeľníctvo štátu a jeho obyvateľom v rámci zdravotného systému. „Každé kúpele, ktoré dnes existujú a snažia sa udržať aj v tomto segmente poskytovaných služieb hradených z verejného zdravotného poistenia si zaslúžia zlatý diplom za to, že aj v týchto podmienkach stále držíme pochodeň kvalitného slovenského zdravotníckeho kúpeľníctva. Ale je pravý čas, aby sme si správne ohodnotili hodnotu veci,“ dodal.
Placebo efekt
Generálny riaditeľ Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a Smrdáky Peter Bednarčík pripomenul, že oni nie sú štátne zariadenie, takže vedia od klientov vytiahnuť ešte peniaze naviac, ako 60 eur.
Takisto súhlasí, že dáta a medicína založená na dôkazoch sú v prípade, ak chceme prilákať zahraničných klientov dôležité. „Lekár. aby mohol v zahraničí predpísať kúpeľnú zdravotnú starostlivosť, on musí vedieť, že niečo také na svete je a bez dát to nebude možné,“ povedal a dodal, že posledné štúdie, ktoré majú sú zhruba 28 rokov staré.
Okrem dát je, podľa neho, dôležitým faktorom aj prítomnosť placebo efektu. „Je rozdiel, či procedúru podávam v pivnici, zabalím pacienta do bahna, alebo ju podávam v peknom prostredí. Keď spojím adjuvantnú terapiu, pridám stravu, tak ten pacient sa cíti dobre a má to obrovský význam. Garantujem vám, že výsledok tej liečby bude diametrálne odlišný,“ uviedol.
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.