Od vyhadzovača až do Vatikánu. Revolučný pápež má 80 rokov
Prvý mimoeurópsky pápež po viac ako tisícročí a vôbec prvý pápež z amerického kontinentu - František - sa dožíva 80 rokov.
Rád tancoval tango
V poradí 266. pápežom sa Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť sv. Františka z Assisi. Je zároveň aj prvým pápežom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej (Rád jezuitov).
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires v rodine talianskych prisťahovalcov. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný ale milý chlapec.
V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita) budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, mal rád klasickú literatúru a že istý čas pracoval aj ako vyhadzovač. Už ako arcibiskup sa priznal, že ako 12-ročný chlapec sa zamiloval do svojej vrstovníčky a v liste jej napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Kvôli infekcii mu ako tínedžerovi vyoperovali jednu časť pľúc.
Jeho cesta ku kňazskému povolaniu viedla cez štúdium chémie. Vyštudoval totiž chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení však vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas noviciátu v Čile študoval teológiu a filozofiu. Jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia.
Kritik argentínskych politikov
V roku 1963, po návrate do Buenos Aires, zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Immacolata College (Kolégium Nepoškvrnenej) v argentínskom Santa Fe a potom v roku 1966 tie isté predmety na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a 22. apríla 1973 zložil doživotné sľuby. Začal pôsobiť ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli (1972–1973). Koncom júla 1973 bol zvolený za provinciála argentínskej provincie jezuitov a túto službu vykonával šesť rokov.
Od roku 1980 do 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarca San José (Patriarchu sv. Jozefa) v diecéze San Miguel. Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 v nemeckom Frankfurte nad Mohanom na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom do argentínskej Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
V máji 1992 ho vtedajší pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires. Arcibiskupom v Buenos Aires sa stal v roku 1998 a za kardinála ho pápež Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Arcibiskup a neskôr kardinál Jorge Mario Bergoglio bol známy nielen ako zástanca chudobných (kardinál chudobných) a kritik argentínskych politikov, ale aj svojím nekonvenčným správaním. Ako kardinál napríklad cestoval mestskou hromadnou dopravou a pri pohybe po meste uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.
Ako pápež predstavuje kompromis
Hlavou - pápežom rímsko-katolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho zvolili za pápeža hneď na druhy deň od začatia (12. marec 2013) konkláve. Svojej skromnosti a predstave o cirkvi, ako cirkvi chudobných pre chudobných, zostal verný aj ako pápež. Jeho snahou je otvoriť cirkev pre všetkých ľudí.
Hneď na začiatku svojho pôsobenia prekvapil verejnosť aj tým, keď na Zelený štvrtok v roku 2013 pri pravidelnom obrade umývania nôh, umyl a pobozkal nohy 12 mladým delikventom z rímskeho nápravno-výchovného ústavu. V tomto roku zase umyl nohy dvanástim žiadateľom o azyl (utečencom) v Castelnuovo di Porto neďaleko Ríma.
Pápež František predstavuje kompromis medzi ľavicovou teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu. František je známy aj svojou kritikou kapitalizmu - globálneho ekonomického systému.
