Kontroverzné mená aj nominanti. Ficovi ministri za rok vymenili viac ako polovicu riaditeľov, tvrdí Transparency International
Za prvý rok od parlamentných volieb koalícia vymenila viac ako 60 % vrcholových manažérov v najväčších štátnych firmách, čo je alarmujúcim ukazovateľom pretrvávajúceho politického zasahovania do riadenia kľúčových podnikov.
Rýchlym tempom výmen sa vládny kabinet Roberta Fica dotiahol na obdobie svojej prvej a druhej vlády a mierne zaostáva len za vládou Ivety Radičovej, ktorá po voľbách vykonala zmenu v 65 % manažérskych pozícií. Poukázala na to mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TI) na sociálnej sieti.
Po minuloročných septembrových voľbách sa do vedenia najväčších štátnych spoločností dostali nominanti vládnych strán, ktorí často nedisponovali potrebnými odbornými skúsenosťami.
Kontroverzné mená
TI upozorňuje, že do čela národnej lotériovej spoločnosti Tipos zasadol krajský šéf SNS Peter Deďo, Slovenský plynárenský priemysel vedie bývalý štátny tajomník za Smer Vojtech Ferencz a Slovenský vodohospodársky podnik riadi Peter Molda zo strany Život - NS.
Do vedenia Železníc SR sa dostal exmanžel ministerky za Hlas-SD Alexander Sako a do predstavenstva Transpetrolu zasadol Juraj Richter, syn šéfa poslaneckého klubu Smeru-SD.
Minister financií Ladislav Kamenický zasa dosadil do vedenia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky bývalého štátneho tajomníka z éry Smeru Radka Kuruca, obžalovaného z korupcie v kauze Mýtnik.
Tieto politické trafiky majú značný vplyv na riadenie firiem, ktoré spoločne hospodária s ročnými príjmami vo výške 15,6 miliardy eur. Top manažment rozhoduje o kvalite železníc, diaľnic, verejnoprávnych médií, poštových služieb či zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Povolebná korisť vládnych strán
TI dlhodobo varuje pred politickými nomináciami a tvrdí, že do vedenia štátnych firiem by mali prichádzať skúsení manažéri, ktorí sa zameriavajú na verejný záujem. Analýzy však ukazujú, že vládne garnitúry prístup k štátnym firmám stále vnímajú ako prostriedok na dosiahnutie svojich osobných politických záujmov.
Dáta z obchodného registra ukazujú, že tento trend trvá už od roku 2000, kedy sa po voľbách v priemere mení až 55 % top manažérov v štátnych firmách. Čistky súčasného vládneho kabinet Roberta Fica zasiahli až 45 najväčších štátnych podnikov.
TI tvrdí, že takéto personálne "upratovanie" s čitateľným politickým pozadím je v ostrom kontraste so súkromnými spoločnosťami, kde sa vrcholoví manažéri menia len veľmi pomaly.
Zatiaľ čo v štátnych firmách sa po voľbách mení priemerne viac ako 60 % manažmentu, v súkromnom sektore to býva zvyčajne len 19 %. Tento priepastný rozdiel dokazuje, že hospodárenie v štátnych firmách vnímajú vládne garnitúry predovšetkým ako politickú korisť, čo však môže mať dlhodobé negatívne dôsledky ich efektívne fungovanie a stabilitu.
Veľké plány stroskotali
Vláda Igora Matoviča vykonávala zmeny v štátnych firmách pomalšie, aj keď opakovane hlasno kritizovala korupčné praktiky predchádzajúcich vlád. V prvom roku po voľbách sa v top manažmente štátnych spoločností za porovnateľné obdobie vymenilo 90 z celkovo 212 riaditeľov.
V predchádzajúcom volebnom období bol však prístup k výmenám manažérov odlišný. Vtedajší minister financií Eduard Heger a niektorí jeho kolegovia sa pokúšali hľadať top manažérov aj cez verejné výberové konania, ktoré boli spomenuté aj vo vládnom programe.
Transparentný výber vrcholového manažmentu sa však neuskutočnil vo všetkých rezortoch a tie, ktoré prebiehali, boli často ďaleko od ideálnych. Súčasná vláda od výberových konaní takmer úplne upustila, tvrdí analýza.
Časté výmeny vedúcich pracovníkov v štátnych firmách však neprinášajú len politické problémy, ale aj početné kauzy. Z politických nominácií vzišli prípady, ktoré neskôr vyústili do rozsiahlych korupčných škandálov, ako je napríklad kauza Tipos, v ktorej polícia po viac ako 15 rokoch obvinila bývalého ministra financií Jána Počiatka.
Nárast inštitucionálnej korupcie
Spolitizovanie štátnych podnikov vytvára priestor pre neefektívne riadenie a umožňuje politikom sledovať vlastné záujmy cez štátne firmy, či už ide o lukratívne zákazky, firemný sponzoring alebo zapájanie sa do predvolebných kampaní.
Verejnosť sa často nedozvie, prečo sú jednotliví nominanti dosadení do vedúcich pozícií, a to aj napriek tomu, že tieto firmy hospodária s obrovskými sumami verejných peňazí. Kvalifikácia a výkon manažérov sa verejne nevyhodnocujú, čo ešte viac prispieva k atmosfére netransparentnosti a nízkej zodpovednosti v riadení firiem. Neodborné hospodárenie zároveň posilňuje politický klientelizmus a negatívne vplýva na verejné služby a ich kvalitu.
Ministri nezaháľajú
Personálne otrasy neobišli ani ministerstvá. Za prvý rok úradovania štvrtého Ficovho kabinetu vymenili až 55 % vedúcich postov v rezortných organizáciách.
Kým na ministerstvách vedenými nominantmi strany Hlas-SD musel odísť každý druhý riaditeľ, ministri za Smer-SD ich vymenili tri štvrtiny. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ich vymenil až 90 %.
Po nástupe Juraja Blanára (Smer-SD) do čela slovenskej diplomacie padali hlavy najskúsenejších veľvyslancov. Zamestnanci s dlhoročnými skúsenosťami sa tak s rezortom zahraničných vecí lúčili často bez udania dôvodu.
Najintenzívnejšia lavína prepúšťania sa strhla po príchode ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Hromadným odchodom čelili nielen zamestnanci samotného rezortu, ale aj najvýznamnejšie kultúrne inštitúcie a fondy.
Reakcia ministerstva vnútra
Na zverejnené dáta Transparency International reagovalo aj ministerstvo vnútra a s jej správou sa nestotoťňuje. Rezort objasňuje, že cieľom návrhu regulácie lobingu nie je obmedzovať právo na presadzovanie rôznych záujmov, ale o to, aby sa to dialo transparentne.
"Pravidlá ovplyvňovania verejných politík majú mnohé štáty Európskej únie dlhodobo jasne upravené, je teda načase, aby tento nástroj bol súčasťou aj našej legislatívy upravujúcej združovanie občanov," uvádza sa vo vyhlásení.
Amnesty International kritizovala v ľudskoprávnej bilancii za rok 2024 na Slovensku aj policajné násilie, zvýšenie vládnej kontroly nad verejnoprávnymi médiami či obmedzenie práva na pokojné zhromažďovanie a na slobodu prejavu. Okrem toho upozornila na pretrvávajúcu systémovú segregáciu rómskych detí, šírenie stereotypov voči menšinám i prísne kritériá spôsobilosti na získanie obmedzeného počtu verejných bytov.
Pozrite si archívnu reportáž o vývoji deficitu verejných financií z 3. decembra 2024: