Katedrálu Notre-Dame opäť otvoria: Na slávnostnú ceremóniu sa chystá desaťtisíce návštevníkov, príde aj Trump či princ William
Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame, známej aj ako Chrám Matky Božej, očakávajú v Paríži po jej rekonštrukcii tento víkend (7. a 8. decembra) desaťtisíce návštevníkov, ako aj okolo 50 hláv štátov a vlád vrátane zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa.
Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019.
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340-tisíc a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.
Príde princ William a Donald Trump
Sobotňajšieho znovuotvorenia katedrály sa zúčastní aj britský princ William, ale jeho manželka Catherine ho sprevádzať nebude, oznámil v piatok Kensingtonský palác. "Princ z Walesu zajtra odcestuje do Paríža, aby sa zúčastnil na slávnostnom otvorení katedrály Notre-Dame. Jeho kráľovská výsosť cestuje na žiadosť vlády Jeho Veličenstva v mene Spojeného kráľovstva," uviedol palác vo vyhlásení.
Na slávnostnom ceremoniáli vo francúzskom hlavnom meste sa očakáva približne 50 hláv štátov a predsedov vlád. Zúčastní sa na ňom aj novozvolený prezident USA Donald Trump. Dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena bude zastupovať prvá dáma USA Jill Bidenová.
Okrem Trumpa sa slávnosti zúčastnia napríklad prezidenti Nemecka, Talianska či Poľska. Príde aj líder Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
Svetoví lídri potvrdili účasť
Svoju účasť na slávnosti v sobotu večer potvrdili napríklad nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, taliansky prezident Sergio Mattarella či prezidenti Poľska Andrzej Duda, Chorvátska Zoran Milanović, Bulharska Rumen Radev, Estónska Alar Karis, Fínska Alexander Stubb či Litvy Gitanas Nauséda a tiež gruzínska prezidentka Salomé Zurabišviliová alebo Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová. Slávnosti sa zúčastní napríklad tiež šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Medzi korunovanými hlavami, ktoré sú v novozrekonštruovanej katedrále očakávané, sú belgický kráľovský pár kráľ Philippe s choťou Mathildou či kráľmi Maroka a Jordánska Muhammad VI. a Abdulláh II. Doraziť má aj monacké knieža Albert II.
Zachránili vzácnu relikviu
Do tragického požiaru v apríli 2019 navštevovalo katedrálu Notre-Dame ročne okolo 13 miliónov ľudí. Obdivovali majestátnosť stavby, veľkoleposť výzdoby a množstvo artefaktov a relikvií nevyčísliteľnej hodnoty. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.
Vyšetrovanie príčin požiaru pokračuje aj po viac ako piatich rokoch. Predpokladá sa, že nebol založený úmyselne a pravdepodobne ho počas renovačných prác spôsobil skrat, zváračský horák alebo neuhasená cigareta.
História katedrály
Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully.
Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.
Katedrála Notre-Dame sa v roku 2019 ocitla v plameňoch, prišla o strechu i vežu
Katedrálu v minulosti obnovil aj Napoleon
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. Po revolúcii sa nachádzala v dezolátnom stave, istý čas slúžila aj ako sklad vína.
O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára. Korunu nasadil aj svojej manželke Jozefíne.
Na obnovu stavby sa organizovali rôzne zbierky, ale viac-menej neúspešne. Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Vďaka tomu sa podarilo vyvolať záujem o osud katedrály a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.
Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
Pozrite si reportáž so zábermi rekonštruovanej katedrály: