Zadržiavanie zrážkovej vody vie zmenšiť rozsah povodní. Bez technických opatrení sa nepohneme ďalej, tvrdia odborníci
Výkyvy počasia budú neustále pribúdať. Častejšie sa budú vyskytovať obdobia intenzívnych prívalových zrážok a dlhého sucha. Do budúcna si to žiada lepšie hospodárenie s vodou.
Zadržiavanie zrážkovej vody vie zmenšiť rozsah povodne či znížiť kulmináciu riek, a tak zabrániť veľkým škodám v mestách.
Vodozádržné opatrenia proti povodniam
„Opatrenia prispievajú k tomu, že minimalizujú odtok, ktorý sa potom prejaví vo vodnom toku a tým pádom kulminácia povodňových prietokov. Hladina povodňových prietokov o určitú časť môže klesnúť,“ uviedol Andrej Škrinár z katedry vodného hospodárstva krajiny STU v Bratislave.
„Po troch dňoch intenzívnych dažďov tie lesy, tá pôda už bola taká nasiaknutá, že voda začala všetka stekať do Vydrice a potom nám Vydrica spôsobila na viacerých miestach naozaj veľmi výrazné problémy. Iba na území mestských lesov škody ešte teraz odhadujeme na cca štyri milióny eur,“ myslí si viceprimátor hlavného mesta Bratislava Jakub Mrva.
Marek Sokáč z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied vysvetlil situáciu takto. „Jednoducho, predstavme si to mesto ako nejakú nádobu, ktorá má určitú vodozádržnú funkciu alebo kapacitu. Dajme tomu, že je to dva litre, ale naprší nám litre tri, takže dva litre sa niekde akumulujú. Ale ten liter, čo s ním urobíme?“
Možnostiam sa venovali odborníci na konferencii Od Karpát k Dunaju. Modrozelená infraštruktúra je kombináciou technických a prírodných vodozádržných opatrení.
Ako zadržiavať vodu?
„Bez technických opatrení sa asi nepohneme ďalej a treba to vnímať možno aj v kontexte celého vodného hospodárstva, kde tzv. investičný dlh vôbec v oblasti vodovodov a kanalizácií je odhadovaný zhruba na 10 miliárd eur,“ dodal Sokáč.
Lepšie zadržiavať vodu v mestách pomáha napríklad viac zelene, no do budúcna to stačiť nebude. Zachytiť a hlavne regulovať vodu môžeme vo veľkých nádržiach, ktoré môžu byť vybudované aj pod zemou.
„Potrebujeme sa vysporiadať s dažďovými vodami, ktoré idú z Karpát, z tých lesov. Lebo keď oni vlastne nezostanú, nezachytia sa v prírode, tak potom častokrát sa cez cesty, cez tie potoky, dostanú ku nám do kanalizácie. To znamená, že v prvom rade my chceme limitovať ten prívod tých zrážkových vôd,“ povedal riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ladislav Kizak.
„Jedným z najlepších riešení tohto problému je fenomén revitalizácie tokov, ktorá sa snaží o navrátenie prirodzeného charakteru,“ doplnil na záver Škrinár.
Veľké množstvo nezachytenej dažďovej vody nakoniec končí v kanalizácii. Pritom by sa dala využiť na rôzne účely a počas sucha by sme ju potrebovali ako soľ.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac