100-percentná potravinová sebestačnosť Slovenska je utópia, odkazujú odborníci
Slovensko chce zvýšiť svoju potravinovú sebestačnosť. Uvidíme na pultoch našich reťazcov viac slovenských potravín? Na čo sa budeme v budúcnosti v rámci poľnohospodárstva špecializovať a ako nastaviť dovoz z tretích krajín? Odpovede hľadali predstavitelia štátu, bankového sektora a odborníci na konferencii VÚB banky a televízie ta3 Agrokonferencia.
Organizátorom Agrokonferencie bola VÚB banka. Člen predstavenstva a vrchný riaditeľ divízie firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník ocenil možnosť panelovej diskusie odborníkov so zástupcami štátu. Sami takisto radi podporia tento sektor.
„Ponúkame klasické financovanie, financovanie pôdy aj zelené financovanie. Tento rok sme vyplatili 55 miliónov úverov na investície, ktoré môžeme považovať za zelené, ktoré sú ESG. Sú to investície, ktoré nám zabezpečia, že budeme žiť v krajine, ktorá je udržateľná. Pokiaľ sa splnia určité parametre, ktoré môžu byť veľmi jednoduché, tak môže mať klient, firma nárok na taký typ financovania, ktorý má tento prívlastok a jeho výhodou je, že môže byť lacnejšie, ako je to klasické,“ povedal s tým, že pevne verí, že sa celý segment vďaka podpore štátu bude oveľa viac zameriavať na investičnú činnosť.
„Pokiaľ budeme len hasiť problémy, tak sa obávam, že tie ostatné krajiny, ktoré sú okolo nás nám utečú a potom aj tie produkty, ktoré by sme mohli robiť tu alebo nebodaj robiť tu produkty s vyššou pridanou hodnotou si budeme musieť len dovážať,“ dodal.
Priame platby
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč konštatoval, že sme v situácii kedy prvýkrát pri vyplácaní priamych platieb dostali všetci poľnohospodári preddavky. „V zásade vždy to tak fungovalo, že od decembra sa začali vyplácať priame platby a teraz sme v situácii, že do decembra, čiže doteraz budeme mať viac ako 300 miliónov na účtoch poľnohospodárov, ktorí pri priamych platbách dostali tieto finančné prostriedky,“ povedal.
Za kľúčové označil zmeny v Pôdohospodárskej platobnej agentúry z pohľadu modernizácie a zjednodušenia procesov. „Tak, ako sa nám to podarilo pri priamych platbách, tak verím, že postupne sa nám to bude dariť aj pri projektových výzvach. Bolo štandardom za predchádzajúce roky, že poľnohospodár podal žiadosť o finančné prostriedky alebo o projekt a dva roky nedostal odpoveď, že či vôbec bola jeho žiadosť zaregistrovaná,“ dodal.
Väčšia spokojnosť v sektore
V súvislosti s vyše 300 miliónovou podporou generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marka Čepka prekvapilo, že poľnohospodári im neverili, že pôjdu podľa harmonogramu, ktorý s ministrom predstavili vo februári.
V období od roku 2023 do 2027 má Slovensko k dispozícii 4,4 miliardy eur, ktoré sú určené na priame a na takzvané projektové podpory. „Tu je veľká výzva pre PPA a takisto aj ministerstvo, efektívnym spôsobom prerozdeliť financie podľa toho, aká je stratégia rozvoja slovenského poľnohospodárstva. Kľúčom je špecializácia. Slovensko z pohľadu percenta obhospodarovanej pôdy v rámci celej Európskej únie obhospodarujeme 1,2 percenta. Sme veľmi maličké poľnohospodárstvo a preto sa musíme špecializovať. Sme historicky veľmi skúsená agrárna komora. Je dobré stavať na tom, aby sme podporovali živočíšnu výrobu,“ povedal.
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček vyzdvihol vyplácanie podpôr poľnohospodárom. „Oceňujeme to veľmi pozitívne, pretože v minulosti sme počúvali celé roky dozadu, že vôbec ani Európska únia neumožňuje vyplácať takéto zálohy na podpory a podobné veci. Dnes je to skutočnosť,“ povedal s tým, že v celom poľnohospodárskom sektore vládne väčšia spokojnosť.
Agrokonferencia VÚB banky a televízie ta3
Protesty poľnohospodárov
Začiatkom roka protestovali poľnohospodári. Dožadovali sa urýchleného vyplatenia priamych podpôr a odmietli prísne environmentálne obmedzenia Európskej únie, rastúcu byrokraciu a uvoľnenie dovozu agrokomodít z tretích krajín. K celoslovenskému protestu sa prihlásil aj predseda predstavenstva PD Brezina Pravotice Ľuboš Podoba. Pripustil, že akcia priniesla zmeny. „Samozrejme je tam ešte kopec iných problémov, ako napríklad zaorať maštaľný hnoj do 12tich hodín, čo je jednoducho nereálne. To sú veci, ktoré sme museli prijať, s tými vecami musíme jednoducho tak narábať, aby exekutíva bola spokojná, ale na druhej strane niektoré nie sú reálne vykonateľné. K tomu mohol slúžiť protest. Aby sme na tieto problémy upozornili a nielen my na Slovensku, ale samozrejme, aby na to upozornili aj iné členské štáty,“ tvrdí.
Potravinová sebestačnosť
Prezident Slovenského mliekarenského zväzu a predseda predstavenstva LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s Marián Šolty uviedol, že podliehame legendám o potravinovej sebestačnosti, ktorá u nás bola za bývalého režimu. „Je to 35 rokov, ale tá nebola slovenská ani česká, tá bola československá. Vymieňali sa komodity a preto to tak fungovalo, ako to fungovalo a teraz sa to prerušilo,“ povedal.
Nemyslí si, že sme takí chudobní, aby sa stále všade rozprávalo, že potraviny sú drahé. Poukázal na iné produkty, ako sú noviny či mobily, ktorých zdražovanie nikto nerieši. „Úcta k pôde a úcta k práci tých ľudí na poli a úcta k pekárom, mliekarom, mäsiarom nemôže byť založená na tom, že to bude zadarmo,“ myslí si.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič povedal, že čo sa týka cenotvorby, máme stabilné kategórie potravín, ako je napríklad mäso, ovocie a zelenina. Medzi menej stabilné kategórie označil pečivo, pretože pekári prišli, podľa jeho slov, s mimoriadne vysokými návrhmi na zvýšenie cien od nového roka. Rovnako nestabilné, nie len u nás, ale v celej Európe je mlieko, kde je príčinou pokles dojníc a suché leto.
„To, čo nám dnes chýba je väčšie napojenie spracovateľského priemyslu na prvovýrobu. Pestujeme množstvo plodín, ale vyvážame ich a nespracúvame ich na Slovensku. Tie spracované potraviny musíme potom priniesť. Na druhej strane je tu množstvo vecí, ktoré už ani nemôžeme naštartovať. Snívať o 80-90 percentnej sebestačnosti asi nemá úplne zmysel, pretože konzervárenský priemysel nemáme, olej nevyrábame, čiže sú niektoré prirodzené veci, ktoré skončili a asi nie je štát v takej kondícii a asi to ani nejde z roka na rok, aby sa znova naštartovali,“ myslí si.
Slovenské výrobky chýbajú
Slovenských potravín na pultoch obchodov je opäť menej, začiatkom tohto roka ich podiel klesol na zhruba 41 percent. Pri otázke, ako ich podiel zvýšiť, minister uviedol, že za 20 rokov sme si bohužiaľ, zlikvidovali potravinársky priemysel. Ako príklad spomenul systém u našich severných susedov. „Poľsko nakupuje suroviny od mlieka, cez ovocie, zeleninu a ďalšie komodity naprieč celou Európou a má dobre vybudovaný spracovateľský priemysel, ktorý toto spracuje a potom vyvážajú svoje produkty do okolitých krajín. My produkujeme suroviny, ale tie vyvážame von. My nevytvárame hodnoty, nevytvárame pridanú produkciu,“ povedal.
Priznal, že narážame na Európsku komisiu pri zavádzaní schém a opatrení, ktoré by takisto pomohli. „Čisto hypoteticky, keď štát povie, že budúci rok dá 400 miliónov pre potravinárov, tak my nemáme schémy a nemáme možnosti ako doručiť tie peniaze. My ich nevieme vyplatiť potravinárom na rôznych projektoch, lebo proste nemáme na to schválené štátne schémy. To sú veci, ktoré z pohľadu zvyšovania podielu sú podstatné. Je utópia tu hovoriť o nejakej 100 percentnej potravinovej sebestačnosti. To sa v 21. storočí a otvorenej ekonomike nedá. My môžeme postupne pracovať na tom, aby sme v niektorých základných potravinách boli potravinovo sebestační,“ dodal s tým, že prikazovať reťazcom, aby napríklad minimálne 60 percent potravín bolo slovenských je dnes nereálne, pretože nemáme toľko slovenských potravín.
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.