Poslanci ukončili diskusiu o návrhu rozpočtu na budúci rok. Hlasovať o ňom budú v utorok
Poslanci Národnej rady SR ukončili v pondelok (2. 12.) diskusiu o návrhu rozpočtu na budúci rok, o ktorom rokovali od minulého štvrtka (28. 11.).
Hlasovanie o rozpočte by malo prebehnúť v utorok (3. 12.), avšak opoziční poslanci upozorňujú na hroziaci nedostatočný počet hlasov koalície, ktorý súvisí s aktuálnou situáciou okolo Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch odídených poslancov z poslaneckého klubu SNS.
Kamenický sa poslancom poďakoval
V pondelok vystúpili v rámci rozpravy poslední piati ústne prihlásení poslanci, ako posledný to bol opozičný Marián Viskupič (SaS). Záverečné slovo mal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), ktorý poďakoval za kultivovanú rozpravu a následne reagoval na prednesené výhrady opozície.
Šéf rezortu financií oponoval okrem iného tým, že navrhnutý rozpočet SR na budúci rok vníma pozitívne Európska komisia, ktorá ho mala vyhodnotiť ako jeden z najlepšie navrhnutých v rámci Únie. "Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmimi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá. Mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili," povedal Kamenický.
Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. V rozpočte by mali poslanci spraviť ešte mierne zmeny, ktoré by však nemali ovplyvniť celkový deficit.
Pokles deficitu verejných financií
Všetci poslanci, ktorí boli do diskusie prihlásení písomne, už skončili svoje vystúpenia. V rámci rozpravy reagoval na viaceré výhrady opozície aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Pokračujú ústne prihlásení poslanci, pričom vystúpiť by malo ešte päť zákonodarcov. V pondelok sa hlasovať nebude, najbližšie hlasovanie je naplánované na utorok (3. 12.).
Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. V rozpočte by mali poslanci spraviť ešte mierne zmeny, ktoré by však nemali ovplyvniť celkový deficit.
Mimoriadnu schôdzu neotvorili
Mimoriadnu schôdzu o odvolávaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) sa nepodarilo otvoriť ani na druhý pokus, keďže v sále bolo prítomných iba 67 poslancov.
Väčšina koaličných poslancov na rokovaní chýbala. Schôdza bola preto odložená na utorok o 8:30 h, pričom sa očakáva, že koalícia opäť neumožní rokovať o návrhu na odvolanie ministra vnútra.
"Myslím, že sa len potvrdzuje to, že koalícii sa nechce rokovať o odvolávaní ministra Šutaja Eštoka. Ja to beriem ako absolútne zbabelé gesto zo strany koalície," poznamenal predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci.
Podpisy zozbierajú nanovo
"Ak sa nám nepodarí ani v utorok (3. 12.) otvoriť schôdzu, tak určite budeme zbierať nanovo podpisy, pretože zákon hovorí jasne a v zmysle ústavy opozícia, ak si myslí, že má byť schôdza, tak má byť schôdza," skonštatovala. Zároveň skritizovala politiku koalície. Hovorila o šírení nenávisti či strachu.
Nerokovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Šutajovi Eštokovi namietali aj kresťanskí demokrati. "Problémy sa majú riešiť v parlamente a máme ako opozícia mať právo sa pýtať ministra a minister na to má odpovedať," podotkol František Majerský (KDH). Zároveň deklaroval, že v prípade neotvorenia mimoriadnej schôdze podajú opätovne s ďalšími opozičnými stranami návrh na odvolanie ministra vnútra.
Muňko: Opozícia už mala možnosť diskutovať
"Prakticky to je len politikárčenie. My musíme schváliť rozpočet a máme iné veci, ktoré musíme spraviť," uviedol Muňko.
Poslanec NR SR Michal Bartek (Hlas-SD) pripomenul, že k jednému z návrhov na odvolávanie ministra vnútra sa parlament vráti aj vo februári.
Opozícia sa podľa neho nemala snažiť "obštruovať" schôdzu, ktorú zvolala. "Nám voliči nedali mandát, aby sme si od opozície nechali skákať po hlave," uviedol Bartek.
Návrh podali opoziční poslanci
Odvolávanie iniciovala opozícia. Ministrovi vyčítala okrem iného aktuálnu situáciu v Policajnom zbore spojenú s odchodom policajtov, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách.
Šutaj Eštok dôvody, o ktorých hovorili opoziční predstavitelia, opakovane odmietol. Myslí si, že ho chcú odvolať preto, lebo ukončil "vojnu v polícii", ukončil nelegálnu migráciu a zriadil vyšetrovací tím na prešetrenie reakcie štátu na pandémiu či tím Darca, ktorý má vyšetrovať darovanie vojenskej techniky na Ukrajinu.
Zákonodarcovia mali ministra odvolávať už minulý týždeň. Parlament však vtedy nebol uznášaniaschopný. Rokovanie o návrhu preto presunula koalícia na február. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) vtedy presun odôvodnil tým, že opozícia nechcela konštruktívne spolupracovať po tom, ako sa navrhovala skrátiť diskusia. Deklaroval, že ak opoziční poslanci podajú znova návrh na odvolanie ministra, koalícia už schôdzu neotvorí. Trvá až na februárovom termíne schôdze.
Výbor neschválil uznesenie
Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť prerokoval opozičný návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Poslanci na ňom neprijali žiadne uznesenie.
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) po zasadnutí výboru vyhlásil, že koalícia blokuje snahy opozície ministra odvolať. "To je proces, ktorým si musíme prejsť, až kým neprídeme do pléna," myslí si.
Predseda výboru Richard Glück (Smer-SD) uviedol, že výbor neschválil uznesenie. Nehlasovala zaň nadpolovičná väčšina členov výboru. Rokovanie označil za štandardné. "Neznamená to v podstate nič. Rozhodujúce je vždy plénum Národnej rady," vyhlásil.
Štátny rozpočet na budúci rok
Poslancom ostáva na stole tzv. zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Ak by sa ho parlamentu nepodarilo schváliť do konca tohto roka, Slovensko by od 1. januára fungovalo v rozpočtovom provizóriu.
Deficit verejných financií má podľa vládneho návrhu klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur, celkové výdavky 66,5 miliardy eur a schodok 6,6 miliardy eur. V parlamente sa ešte očakávajú mierne úpravy rozpočtu, ktoré by mali súvisieť predovšetkým so zatiaľ nedoriešenou pomocou s cenami energií a rastom miezd zdravotníkov.
Okrem toho by mali poslanci prerokovať aj rozpočty niektorých inštitúcií. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne, Eximbanky či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
