Putin hrozí použitím Orešnika na vojenské centrá v Kyjeve. Rusi chcú podobnú rétoriku počuť, hovorí pre ta3 politológ
Vladimir Putin hovorí o opätovnom nasadení hypersonickej strely Orešnik a vyhráža sa jej použitím proti cieľom v Kyjeve, ktoré rozhodujú o vojenských operáciách. Viac sme sa o tejto téme rozprávali s politológom a publicistom žijúcim v Moskve Jiřím Justom.
Rusko vykoná ďalšie bojové testy rakety Orešnik, vyhlásil v Kazachstane Vladimir Putin. Raketa Orešnik je už v sériovej výrobe. Varoval, že Moskva môže v odvete za ukrajinské údery hlboko v Rusku zaútočiť proti rozhodovacím centrám v Kyjeve.
Zelenskyj odkázal, že na vyhrážky Ruska musia tvrdo odpovedať. Podľa ukrajinského prezidenta chce Putin vyhrotiť situáciu, aby Donald Trump nemohol uspieť v snahe ukončiť vojnu.
Politológ Just žije v Moskve. Povedal, že o samotnej strele toho nevieme veľa, pretože bola vyvíjaná tajne. Myslí si však, že ju začali vyvíjať ešte predtým, ako Rusko odstúpilo od zmluvy o zákaze rakiet malého a stredného dosahu. Just to považuje za "mimoriadne kontroverznú záležitosť".
Zbrane ako Orešnik sa v podobných konfliktoch nepoužívajú
„Vieme, že ide o nosič jadrových zbraní, že má niekoľko častí, na ktoré sa rozdeľuje pred samotným nárazom a pred samotným útokom,“ pripomenul Just.
Ruské zdroje tvrdia, že strelu nie je možné zachytiť protivzdušnými systémami. „Či je to pravda, nevieme,“ dodal. Podľa neho ale prvý útok smerovaný na Dnipro ukázal, že majú potenciál. „Bola to však zbraň, ktorá sa v podobných konfliktoch, akým je ukrajinský konflikt, nepoužíva,“ povedal politológ.
Reči o útokoch na centrá v Kyjeve nie sú novinkou
Putin vyhlásil, že strely môže využiť na odvetu za ukrajinské údery hlboko v Rusku. Mohol by zasiahnuť rozhodovacie centrá v Kyjeve, ako napríklad centrum vojenskej rozviedky, ministerstvo obrany či dokonca prezidentský palác.
„Nejde o nič nové. Tieto požiadavky zaznievajú od začiatku vojny. Obzvlášť, keď došlo k prvému útoku na Krymskom moste ešte pred dvoma rokmi. V Moskve vtedy zaznievali požiadavky, aby Rusko zaútočilo na parlament alebo na úrad prezidenta Ukrajiny,“ uviedol Just.
Dodal, že Rusko sa už pokúšalo zasiahnuť centrum vojenskej rozviedky či ministerstva obrany. „Je to rétorika, ktorú chcú Rusi počuť,“ tvrdil.
Ďalšie bojové testy Orešnika. Putin varoval, že je pripravený zasiahnuť rozhodovacie centrá v Kyjeve
Zmení Trump vývoj na fronte?
Zmení Donald Trump v Bielom dome vývoj vojny na Ukrajine? O avizovaných mierových rokovaniach sa v Rusku podľa Justa veľmi nehovorí.
„Ruské vedenie je v tomto ohľade opatrné. Za prvé, ruské vedenie je presvedčené, že na Ukrajine víťazí, že sa mu darí, že nie je potreba v súčasnej dobe zastavovať konflikt,“ povedal hosť v ta3.
„Na druhej strane je to aj tým, že je isté sklamanie z Donalda Trumpa, pretože keď bol v roku 2016 zvolený po prvýkrát za amerického prezidenta, tak tiež sľuboval uznanie Krymu, naladenie spolupráce, reštart vzťahu medzi Moskvou a Washingtonom, ale k tomu nedošlo, naopak,“ uviedol na záver Just.
Vzťahy medzi krajinami sa podľa neho ešte viac vyostrili a v Moskve sú preto opatrní. Podľa neho však počuť hlasy, že Trump môže prekvapiť a predložiť Putinovi mierový plán, s ktorým by súhlasil.
Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie: