Fico vyčítal opozícii, že pripravuje pre Šefčoviča v europarlamente peklo. Tá ho nakoniec podržala, Smer nie
Hlasovanie Európskeho parlamentu o nových eurokomisároch dopadlo vskutku nečakane. Europoslanci domácej opozície, ktorým premiér vyčítal, že sabotujú nomináciu Šefčoviča, ho nakoniec podporili. Smer urobil presný opak.
V Európskom parlamente sa v stredu hlasovalo za novú zostavu Európskej komisie, teda akejsi kvázi-vlády Európskej únie. Dôležité portfólio v nej dostal Maroš Šefčovič, paradoxne, bez podpory europoslancov Smeru-SD.
Stal sa eurokomisárom pre obchod a hospodársku bezpečnosť EÚ a zároveň najdlhšie slúžiacim členom EK - prvýkrát do nej vstúpil v roku 2009, keď vystriedal eurokomisára pre vzdelávanie Jána Figeľa.
V rámci Únie má tiež Šefčovič značný rešpekt a od oznámenia nominácie predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou bolo takmer isté, že post získa. Neznamenalo to však, že Šefčovič dostane pozíciu úplne zadarmo. Staronového komisára napríklad čakalo tzv. „grilovanie“ v Európskom parlamente, počas ktorého mu poslanci mohli pokladať otázky.
Ficove výčitky pre opozíciu
Ľahkú cestu mu nepredpovedal ani predseda vlády SR Robert Fico, ktorej bol Šefčovič nominantom. Premiér v októbri po samite lídrov EÚ tvrdil, že opozičné hnutie PS v europarlamente „tvrdo útočí na národné záujmy SR“.
„Bez toho, aby som to komentoval, vyzývam predstaviteľov PS, aby prestali pripravovať Šefčovičovi peklo len preto, lebo je to človek, ktorý dostal vynikajúce portfólio a je to človek, ktorého schválila vláda ako kandidáta do Európskej komisie,“ hovoril toho času na tlačovke premiér.
Tento naratív neskôr zopakoval aj predseda koaličného Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ten pred kamerami povedal, že nominácia Šefčoviča na post eurokomisára je aj úspechom jeho strany a následne skritizoval opozičné strany.
„To, čo okolo tejto nominácie rozohrala opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom, je výpoveďou frustrovaných ľudí, je výpoveďou neschopnosti, pokračujúcom odtrhnutí od reality tak na slovenskej, ako aj na európskej scéne,“ vyjadril sa Šutaj Eštok. Zároveň oznámil, že jediný europoslanec za stranu Hlas Branislav Ondruš nominácie na eurokomisárov podporí.
PS a KDH hlasy poskytlo
Keď však došlo na hlasovanie, situácia sa vyvinula presne naopak, ako by sa dalo podľa vyjadrení koaličných lídrov očakávať. Šefčovič sa mohol oprieť o hlasy europoslancov domácich opozičných strán PS a KDH. Nominantov však nepodporili zástupcovia Smeru.
Už deň vopred takýto vývoj avizovala jednotka európskej kandidátky Smeru Monika Beňová. Proti nomináciám hlasovala celá pätica europoslancov najsilnejšej koaličnej strany - okrem Beňovej aj Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Rovnako zahlasovali aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika. Europoslankyňa Ľubica Karvašová z PS to označila za „bodnutie dýkou do chrbta“.
O nedôveru vraj nešlo
Hoci je situácia prekvapujúca a vyznieva, ako keby Smer hlasoval proti vlastným záujmom, podľa Beňovej má toto konanie racionálny základ. Ako vysvetľuje na sociálnej sieti Facebook, Smer svojim hlasovaním nevyslovil nedôveru nominácii Maroša Šefčoviča.
„My sme sa za Smer rozhodli novú Komisiu nepodporiť. Výhrady máme voči nedostatočnej kvalifikácii komisára pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát M. McGratha. Rovnako nesúhlasíme s návrhmi na dva dôležité posty, ktoré obsadia zástupcovia Estónska a Litvy, a to vysokej predstaviteľky pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku K. Kallas a komisára pre obranu a vesmír A. Kubiliusa,“ napísala. Šefčovičovi zaželala veľa šťastia.
Hlasovanie o eurokomisároch totiž v EP nefunguje tak, že europoslanci rozhodujú o jednotlivých nominantoch. Prijať alebo odmietnuť môžu nominácie len ako celok. Za schválenie nového zloženia EK hlasovalo 370 europoslancov, proti bolo 282 a zdržalo sa 36. Potrebný bol nadpolovičný počet odovzdaných hlasov.
Pozrite si vyjadrenie M. Šefčoviča po hlasovaní: