Posledná schôdza v roku: Huliaka nepustili na grémium, poslanec Smeru sa pomýlil, parlament si odhlasoval nové fungovanie
Začala sa nová schôdza parlamentu a zrejme aj posledná v tomto roku. Rokovanie sa podarilo otvoriť až na druhý pokus. Prezentovalo sa 76 koaličných poslancov. Čo nás čaká legislatívne aj politicky?
Poslanci majú na stole viacero vládnych návrhov zákonov, ale najmä štátny rozpočet. O ňom by sa predbežne malo rokovať vo štvrtok.
Súčasťou takmer 130-bodového programu 23. schôdze je tiež viacero presunutých návrhov z predošlej schôdze. V úvode schôdze sa prezentovalo 76 poslancov.
Popoludní od 16.00 h má parlament na programe mimoriadnu schôdzu k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) z funkcie.
Detaily poslednej schôdze parlamentu priblížila redaktorka Diana Štrusová.
Schôdzu otvorili až na druhýkrát
Poslancom sa v pondelok na prvý pokus nepodarilo otvoriť rokovanie poslednej schôdze parlamentu. Dôvodom bolo, že poslanec Ľubomír Vážny (Smer-SD) sa pri hlasovaní pomýlil a neskoro stlačil tlačidlo. Išlo podľa jeho slov o ľudský omyl. Deklaroval, že ostatným sa ospravedlnil. Podpredseda NR SR Peter Žiga poverený jej riadením (Hlas-SD) preto vyhlásil 15-minútovú prestávku. Po nej sa už schôdzu podarilo otvoriť, parlament bol uznášaniaschopný.
Situáciu kritizovala opozícia. Poslanec a predseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že sa to bude opakovať.
„Budú sa posúvať hlasovania, nebudú hlasovania prechádzať alebo NR SR nebude uznášaniaschopná,“ povedal novinárom. Poslanec parlamentu a líder hnutia Slovensko Igor Matovič na margo toho poznamenal, že so 76 zákonodarcami sa vládnuť nemá. Vláda podľa neho nedokáže plniť svoje predvolebné sľuby o stabilite ani zabezpečiť riadny chod štátu a mala by preto skončiť.
Poslanec a predseda PS Michal Šimečka v tejto súvislosti poukázal na nestabilitu vládnej koalície. „Na každej schôdzi sa z nich vytráca energia, chuť, súdržnosť. Každá ďalšia schôdza je chaotickejšia a na každej ďalšej schôdzi je vládna väčšina slabšia a rozdrobenejšia,“ uviedol.
Novela zákona o pobyte cudzincov
Poslanci Národnej rady SR v utorkovom hlasovaní rozhodli, že o vládnej novele zákona o pobyte cudzincov budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela má priniesť legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov aj možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny.
Kabinet skrátené legislatívne konanie odôvodňoval tým, že elektronizácia evidencie je míľnikom z plánu obnovy a novelu musí parlament prijať do konca roka.
Procedurálny návrh
Peter Žiga predložil procedurálny návrh, poslanci si tak upravili fungovanie na aktuálnej parlamentnej schôdzi. Rokovať budú aj pondelky, schválili aj skrátenie obedných prestávok. Zároveň odsúhlasili, že v stredu budú hlasovať iba raz, a to o 17.00 h.
Poslanci za opozičné KDH pred otvorením schôdze si neboli istí, či sa ju podarí otvoriť. Hovorili o vládnej kríze. "Uvidíme, či bude schôdza vôbec otvorená. Sedemdesiatšesť poslancov na to, aby fungoval parlament a prechádzali zákony, je veľmi málo. História ukázala, že dlhodobo sa takto fungovať nedá," podotkol líder KDH Milan Majerský.
Schválenie rozpočtu do konca roka
Ak sa poslancom nepodarí schváliť rozpočet do konca roka, Slovensko by od 1. januára fungovalo v rozpočtovom provizóriu. Deficit verejných financií má podľa vládneho návrhu klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 % HDP.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur, celkové výdavky 66,5 miliardy eur a schodok 6,6 miliardy eur. V parlamente sa ešte očakávajú mierne úpravy rozpočtu, ktoré by mali súvisieť predovšetkým so zatiaľ nedoriešenou pomocou s cenami energií a rastom miezd zdravotníkov.
Okrem toho by mali poslanci prerokovať aj rozpočty niektorých inštitúcií. Týka sa to napríklad Sociálnej poisťovne, Eximbanky či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Zmeny vo výbere elektronického mýta
Poslanci majú definitívne rozhodnúť aj o zmenách vo výbere elektronického mýta. Na stole majú tiež návrh nového stavebného zákona. Okrem iného rieši aj problematiku tzv. čiernych stavieb.
Parlament by mal definitívne rozhodnúť aj o novele zákona o prokuratúre, ktorou chcú koaliční poslanci novelizovať trestné kódexy tak, aby sa zvýšila efektivita ochrany finančných záujmov EÚ.
Poslanci Hlasu-SD navrhujú, aby pozostalí po policajtoch mohli dostať aj tzv. príplatok k úmrtnému. Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktorý by sa však mal upraviť. Súčasťou pozmeňujúceho návrhu k novele je totiž regulácia lobingu mimovládok.
Opozičné návrhy
Na programe je aj viacero opozičných návrhov. SaS žiada sprísnenie reklamy propagujúcej zdravotné výkony, hnutie Slovensko by chcelo cez novelu dosiahnuť zákaz reklám na hazard a alkohol od 6.00 do 22.00 h.
PS zase navrhuje obmedzenia týkajúce sa prevádzkovania, spoluvlastníctva a vlastníctva médií verejnými funkcionármi. Chce tak zabrániť zneužívaniu verejnej funkcie pre osobný prospech v mediálnom priestore. KDH navrhuje vrátenie poskytovania sociálnej služby v podobe domovov pre osamelých rodičov. Cieli napríklad na ženy, ktoré z dôvodu tehotenstva stratili bývanie alebo im hrozí strata bývania.
Na neverejnej časti schôdze majú poslanci prebrať správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva a správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za minulý rok.
Parlament čaká aj voľba člena Súdnej rady SR.
Huliaka nepustili na grémium
Rudolfa Huliaka nepustili na zasadnutie poslaneckého grémia. Spolu s Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom vystúpili z klubu SNS a odmietajú sa podieľať na koaličných návrhoch. Kladú si viacero podmienok vrátane zmien v rozpočte a nárokujú si aj miesto vo vláde. Do klubu SNS sa odmietajú vrátiť.
"Raz sme sa dohodli, že nebudeme schôdzu otvárať, tak nebudeme. A do klubu SNS, medzi ľudí, ktorí sa vám nevedia pozdraviť, nemáme najmenší dôvod sa vracať," uviedol Huliak.
Poslanec zároveň zdôraznil, že vyžadovanie plnenia sľubov a najmä dohôd nie je vydieraním. "V čase, keď sa formovala nová vláda na čele s Robertom Ficom, som bol ústretový a netrval na vymenovaní do pozície ministra životného prostredia, aby premiérovi Ficovi nezobrala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová poverenie na zostavenie vlády," priblížil Huliak.
Vtedy podľa neho aj šéf SNS Andrej Danko tvrdil, že stojí za jeho nomináciou. Huliak tiež tvrdí, že neskôr došlo k dohode, podľa ktorej sa stal ministrom životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), "ale len dočasne, do zvolenia nového prezidenta".
Huliak tiež odmieta vyhrážanie sa trestnoprávnou zodpovednosťou. Dodal, že poslanec NR SR má hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.
Zdôraznil, že trojica poslancov priniesla takmer 111 000 hlasov. "Bez 'huliakovcov' by SNS dnes nebola v parlamente a už vôbec nie vo vláde," doplnil.
Rokovanie koaličnej rady
Koaliční predstavitelia po pondelkovej (25. 11.) koaličnej rade odkázali, že základom pre rokovania o akejkoľvek podobe účasti troch poslancov okolo Huliaka na vládnej moci je návrat týchto poslancov do poslaneckého klubu SNS.
Koaliční lídri deklarujú, že koalícia disponuje väčšinou v parlamente, ktorá je potrebná na schválenie návrhov zákonov. Akýkoľvek iný postup, ako v rámci existujúcej politickej štruktúry, môže podľa nich vyvolať podozrenie z konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) zároveň počas snemu svojej strany vyhlásil, že odmieta udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania. Odkázal to každému, kto má na koalíciu nereálne požiadavky.
