Účastníci COP29 dali zelenú obchodu s uhlíkovými kvótami. Dohoda podporí ekologické projekty
Účastníci konferencie OSN o zmene klímy COP29 sa dohodli na pravidlách globálneho trhu pre nákup a predaj emisných kvót. Zástancovia obchodovania s kvótami tvrdia, že to prinesie miliardy dolárov na nové projekty, ktoré pomôžu v boji proti globálnemu otepľovaniu, uviedla agentúra Reuters.
Dohoda, ktorá bola uzavretá približne desať rokov po začatí medzinárodných rozhovorov o vytvorení globálneho trhu, nerieši základnú otázku financovania opatrení v oblasti klímy. Je to však jediný dôležitý bod, na ktorom sa členovia konferencie doteraz dokázali zhodnúť. Mnohí delegáti jej schválenie ocenili potleskom.
Nákup na znížené emisie
Uhlíkové kvóty, nazývané aj uhlíkové kredity, sa vytvárajú prostredníctvom projektov, ako je výsadba stromov alebo výstavba veterných elektrární v chudobnejších krajinách.
Za každú tonu emisií, ktoré znížia alebo odstránia z atmosféry, dostanú jednu kvótu. Ostatné krajiny a spoločnosti, ktoré vypúšťajú väčšie množstvo skleníkových plynov, si potom môžu tieto kredity kúpiť, aby im pomohli splniť ich klimatické ciele.
Už na začiatku dvojtýždňovej konferencie bola dosiahnutá dohoda, ktorá umožní, aby centralizovaný obchodný systém podporovaný OSN začal fungovať budúci rok. Potom vyjednávači strávili väčšinu času v Azerbajdžane, kde sa snažili doladiť detaily samostatného bilaterálneho systému, ktorý by umožnil krajinám obchodovať priamo.
Dohoda o dôveryhodnosti
Dohoda sa týka najmä toho, ako zabezpečiť dôveryhodnosť systému, aby mohol spoľahlivo viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Medzi podrobnosti, ktoré bolo potrebné doladiť, patrila štruktúra registra na sledovanie kreditov, ako aj otázka, koľko informácií by si krajiny mali vymieňať o svojich obchodoch.
Dvojstranné obchodovanie s uhlíkovými kreditmi sa začalo v januári, keď Švajčiarsko kúpilo kredity od Thajska. Desiatky ďalších krajín už tiež uzavreli dohody o prevode týchto kreditov.
Obchod s uhlíkovými kreditmi
Doteraz sa však obchodovalo len v obmedzenom rozsahu a nájdenie rovnováhy medzi jasným súborom pravidiel, ktoré zabezpečia integritu a transparentnosť a zároveň neobmedzia možnosti krajín zúčastňovať sa na obchodovaní, by malo viesť k oživeniu obchodovania.
Podnikateľská skupina IETA, ktorá podporuje rozšírenie obchodovania s uhlíkom, uviedla, že trh podporovaný OSN by mohol mať do roku 2030 hodnotu 250 miliárd dolárov ročne a mohol by kompenzovať ďalších päť miliárd ton emisií oxidu uhličitého ročne.
Pozrite si archívnu reportáž o uhlíkovej stope z 27. septembra 2024: