Fico odmieta rozhodnutie Bidena: Kto zmýšľa rovnako, podporuje začatie 3. svetovej vojny. Čo na to krajiny Únie?
Premiér Robert Fico vyjadril ostrý nesúhlas s rozhodnutím amerického prezidenta Joea Bidena. Ten povolil použitie amerických rakiet dlhého doletu proti cieľom v Rusku. Vyjadril sa tak vo videu na sociálnej sieti.
Fico sa obáva eskalácie napätia
Podľa neho úplne zmarí a oddiali mierové rokovania. Ministrom obrany a zahraničia Robertovi Kaliňákovi a Jurajovi Blanárovi dal pokyny, aby na žiadnom svetovom fóre toto americké rozhodnutie nepodporili. "Ide o bezprecedentnú eskaláciu napätia," vyhlásil predseda vlády.
Rozhodnutie odchádzajúceho amerického prezidenta podľa neho výrazne ovplyvní aj plány nového prezidenta Donalda Trumpa.
Prekvapilo ho, s akou rýchlosťou niektoré krajiny Európskej únie tento krok privítali. "Ide len a len o potvrdenie, že Európska únia nie je schopná sama formulovať zásadné zahranično-politické postoje a že Západ si želá pokračovanie vojny na Ukrajine za každú cenu," okomentoval.
Myslí si, že ten, kto si na Slovensku želá pokračovanie vojny a víta nezmyselné militantné kroky Západu, škodí slovenským národnoštátnym záujmom. Od opozičných poslancov očakáva, že k rozhodnutiu zaujmú jasné odmietavé stanovisko.
Slovenská diplomacia návrh kritizuje
Slovensko nepodporuje návrh americkej administratívy povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie. V rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli to uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Marek Eštok.
Eštok pripomenul že Rada ministrov sa zaoberala viacerými dôležitými témami - situáciou na Ukrajine, v Gruzínsku po parlamentných voľbách, na Blízkom východe a v Africkom rohu.
Najviac medializovanou témou bolo rozhodnutie končiaceho prezidenta USA Joa Bidena, ktorým povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu proti cieľom na hlbšom území Ruska. Eštok upozornil, že táto téma nebola priamym predmetom diskusií a spomenutá bola len veľmi okrajovo.
"Bola formulovaná výzva na tie krajiny, ktoré už dali (Ukrajine) adekvátny typ zbraní, podobný tým americkým raketám dlhého doletu, aby umožnili využiť všetky technické kapacity týchto rakiet, podobne ako rozhodla americká strana," vysvetlil.
Rakety nie sú mierovým riešením
Eštok zopakoval pondelňajšiu výzvu predsedu vlády, že Slovensko americký návrh vníma ako eskaláciu konfliktu, ktorá nevedie k mierovému riešeniu.
"Pozicia Slovenska je od začiatku jednoznačná. Podporujeme mierové riešenia a iniciatívy a toto nepovažujeme za cestu ako dosiahnuť mierové riešenie," uviedol.
Zdôraznil, že ide o rozhodnutie odchádzajúcej americkej administratívy a Slovensko sa podľa jeho slov spolieha, že nová americká administratíva pristúpi k inému typu riešení situácie na Ukrajine.
"Zvolený prezident Donald Trump viackrát vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí ukončiť vojnu na Ukrajine, takže všetci očakávame akým spôsobom to urobí. Slovenská diplomacia podporí akékoľvek mierové riešenie, ktoré povedie k ukončeniu zabíjania na oboch stranách," odkázal Eštok.
Šutaj Eštok sa obáva ruskej odplaty
Predseda koaličného Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok upozornil na možné zatiahnutie krajín NATO do konfliktu s Ruskom. Tento krok považuje za nebezpečný aj pre opätovné oddialenie rokovania o mieri.
"Považujem za veľmi nebezpečné včerajšie správy o možnom použití amerických, anglických a francúzskych rakiet dlhého doletu k priamym útokom na ruské územie. Ak raketa NATO zasiahne ruské mesto, bude nasledovať automaticky tvrdá odplata zo strany Ruska," zdôraznil Šutaj Eštok. Tú budú podľa neho znášať v prvom rade Ukrajinci.
"Prezident Zelenskyj cez víkend konečne hovoril o ukončení vojny diplomatickou cestou a odpoveď zo západu prišla v umožnení ostreľovania ruského územia spojeneckými raketami," dodal Šutaj Eštok.
Borrell dúfa, že štáty EÚ sa zhodnú
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell dúfa, že členské krajiny EÚ sa dohodnú a Ukrajine povolia použiť rakety dlhého doletu na zasahovanie cieľov v Rusku. Vyjadril sa tak pred pondelňajším zasadaním Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Píše o tom agentúra Reuters.
"Opakovane tvrdím, že Ukrajina by mala mať možnosť použiť zbrane, ktoré sme jej poskytli, aby nielen zastavila 'šípy', ale aby mohla zasiahnuť aj 'lukostrelcov'," povedal Borrell.
Čo hovoria hráči?
Americké médiá v nedeľu informovali, že prezident Spojených štátov povolil Ukrajine používať rakety dlhého doletu dodané USA na zasahovanie cieľov na území Ruska. Biely dom túto správu dosiaľ oficiálne nepotvrdil. Na medializované rozhodnutie však už reagovali predstavitelia mnohých krajín.
Privítali ho napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková či šéfovia holandskej a poľskej diplomacie, menovite Caspar Veldkamp a Radoslaw Sikorski.
Poľský prezident Andrzej Duda ho v pondelok označil za potenciálne rozhodujúci moment vojny. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot naznačil, že Paríž by v tejto otázke mohol postupovať podobne ako USA. O niečo skeptickejšie sa vyjadril litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Ten uviedol, že nie je jasné, či by mala Ukrajina dostatok rakiet na svoju obranu, ak by ich mohla použiť aj na údery na ciele v Rusku.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó označil rozhodnutie USA za extrémne nebezpečné.
Pozrite si súvisiacu reportáž.