"Fronty" pred obchodmi vystriedali obchodné centrá. Ako sa za 35 rokov zmenil nákupný svet (+tabuľka)
Od dlhých radov pred obchodmi po moderné nákupné centrá – za 35 rokov sa nakupovanie na Slovensku zmenilo na nepoznanie. Kým niektoré položky sa však stali dostupnejšími a na ich kúpu potrebujeme odpracovať menej hodín, ceny nehnuteľností nás dnes donútia pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou.
Keď si dnes spomenieme na obdobie pred Nežnou revolúciou v roku 1989, mnohí si vybavia dlhé fronty pred obchodmi, prázdne poličky a obmedzený výber tovaru.
Po 35 rokoch, ktoré priniesli zmenu režimu, ekonomické reformy a transformáciu trhu, sa Slovensko stalo oveľa modernejšou krajinou s rozvinutým obchodným prostredím. Dnes máme na výber z obrovských nákupných centier, širokej ponuky produktov a online obchodovania. Avšak na niektoré položky musíme pracovať oveľa dlhšie než pred revolúciou.
Väčšia predajná plocha, viac možností
Za posledných 35 rokov sa obchodný sektor na Slovensku zásadne zmenil. V minulosti bol trh limitovaný a obchody mali oveľa menšie predajné plochy. Kým v roku 1993 mala predajná plocha obchodov len 0,93 milióna m², v roku 2022 sa tento rozmer zvýšil na 4,07 milióna m², čo predstavuje štvornásobný nárast. Na jedného obyvateľa dnes pripadá 0,75 štvorcového metra z plochy obchodu, vtedy to bolo len 0,18 štvorcového metra.
Tieto zmeny sú viditeľné v mestách, kde nákupné centrá ponúkajú širokú škálu služieb a zážitkov. Nákupné strediská sa stali sa miestom pre zábavu, kultúru, oddych či gastronómiu pod jednou strechou.
V posledných rokoch sa tiež vyprofilovali nové nákupné trendy. Online nakupovanie, ekologickejšie a zodpovednejšie nakupovanie, a zábavné nákupné centrá sú len niektoré z noviniek. Nákupy už nie sú len o tovare, ale aj o zážitku – Slováci si dnes čoraz viac užívajú kombináciu nakupovania s voľnočasovými aktivitami. Fenoménom sa tiež stala nákupná turistika, čo však so sebou nesie negatívne ekonomické dopady.
Menej hodín práce, viac tovaru
Ďalšou významnou zmenou je to, že Slováci dnes na niektoré produkty musia odpracovať menej času než pred 35 rokmi. Napríklad na nákup oblečenia alebo základných potravín dnes stačí menej hodín práce, aj keď v posledných rokoch rastú ceny potravín.
„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoláda a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň,“ uviedla analytička Eva Sadovská.
Práca kedysi a dnes
Podstatne menej času podľa analytičky odpracujeme aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad kúpa farebného televízora v roku 1989 si vyžiadala približne desaťnásobne viac pracovného času ako dnes, keď si môžeme kúpiť LCD televízor. Podobne, na novú chladničku sme v minulosti museli pracovať šesťnásobne dlhšie než dnes, a na automobil sme vtedy odpracovali viac než dvakrát toľko hodín, než je tomu dnes.
Na druhej strane, cena bývania výrazne vzrástla. Zatiaľ čo v roku 1989 si Slováci kúpili jeden štvorcový meter bytu za približne 5 dní práce, dnes na to potrebujú až 36 dní. Pre kúpu nehnuteľnosti sa bez hypotéky dnes nezaobíde mnoho domácností.
Vyššie platy prišli až neskôr
Slovenské mzdy sa dostali na vyššiu úroveň až po niekoľkých rokoch od revolúcie.
„Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien,“ vysvetlila Sadovská.
V súčasnosti zarábame v priemere približne o 35 až 40 % viac ako v roku 1989. Priemerná nominálna mzda bola v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2024 na úrovni 1 484 eur.
Pozrite si reportáž zo 17. novembra 2024 o hraniciach železnej opony: