Domáci miláčik alebo mašina na zabíjanie? Hranice ČSSR strážili kríženci vlka, išiel z nich strach
Domáci miláčik alebo mašina na zabíjanie? V Československu vyšľachtili plemeno psa, ktoré malo nielen vlohy, ale aj poslanie zabíjať utečencov na hraniciach. Po Nežnej revolúcii majú tieto psy s temnou minulosťou nielen u nás, ale aj vo svete veľa priaznivcov. Podobajú sa totiž na vlky.
V päťdesiatych rokoch režimu komunistickej diktatúry sa náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže pustil do sebavedomého projektu. Rozhodli sa skrížiť dva živočíšne druhy- psa a Karpatského vlka. Dôvodom bolo získať nekompromisného služobného psa, špeciálne určeného na ochranu štátnej hranice medzi Slovenskom a Rakúskom.
Krok k primitívnym pudom
Bol to krok späť k primitívnym pudom. A to bolo práve cieľom. Získať nekompromisného služobného psa, z ktorého išiel strach. Špeciálne určeného na ochranu štátnej hranice medzi Slovenskom a Rakúskom.
„Žiaľ od 70. rokov sa používali aj brutálne metódy, práve tu v Petržalke a to bolo použitie samostatne útočiacich psov. Boli umiestňované v kotercoch, v automatických kotercoch, čo znamenalo, že po vzniku toho signálu, boli tie psy vypustené,“ hovorí historik Ústavu pamäti národa Ľubomír Morbacher.
Túto kontroverznú metódu si neosvojilo ani Česko, s ktorým sme v tom čase tvorili jednu krajinu.
Špecifické vlastnosti, ktoré ich robili ideálnymi. Hranice v minulosti strážili aj kríženci vlkov a psov
Narodení pre lovenie
„Zahraničie sa pýtalo, či sme v Československu nenormálni, keď na hraniciach vypúšťame na ľudí prakticky vlkov," spomína kynológ a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok.
Psy dokázali človeka dolapiť za pár sekúnd a na rozdiel od bežných psov, ktoré sa zahryznú na jedno miesto, SUPy ho doslova roztrhali.
„Útočili v mini svorkách. Museli byť aspoň dvaja. Jedinec nebol schopný v požadovanej úrovni zadržať človeka. Lebo sa svojim spôsobom bál. Oni útočili ako vlci," hovorí kynológ a bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok.
Po páde sa stali uznávanými
Hraničiari v službe ich mohli vypustiť z kotercov aj pri podozrení. Len čo psy vybehli, išli po svojej koristi. „Častokrát sa tých zvierat aj sami báli. Tak trvalo to dosť dlhú dobu, kým tých psov od obete izolovali a medzi tým tá obeť zo šoku vykrvácala," uviedol Vačok.
Po páde železnej opony toto plemeno nezaniklo, ale získalo aj medzinárodné uznanie. Ak chcete mať psa s krvou vlka, musíte k nemu pristupovať inak, ako k bežnému psovi. Vyžaduje si to rešpekt a veľkú obozretnosť. A tiež dobrý plot. Sú totiž majstrami úniku a ľahko sa splašia.