Mladič podľa obžaloby o čistkách vedel a dokonca ich podporoval
Ratko Mladič sa snažil zničiť určitú komunitu a zabrániť možnosti jej obnovy, čo možno nazvať jedine slovom genocída. Zaznelo to na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu v Haagu, kde pokračoval proces s niekdajším veliteľom bosnianskosrbskej armády. Výšku trestu má obžaloba navrhnúť v stredu.
"Balkánsky mäsiar"
Žalobcovia sa opäť snažili ukázať, že sedemdesiattriročný "balkánsky mäsiar" o čistkách nesrbského obyvateľstva dobre vedel a chválil ich vykonávateľa. Ako dôkaz na súde prehrali nahrávku Mladičovho rozhovoru s Rajkom Kusicom, veliteľom jednotiek v oblasti Rogatica, kde dochádzalo k vojnovým zločinom. Mladič v nej Kusicovi blahoželá k "dobrej práci" a nazýva ho "chvályhodným dôstojník".
Podľa žalobcov sa obhajoba snaží Mladiča vykresliť ako neškodného generála, ktorý plnil rozkazy ľudí, ako bol vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič, a ktorý sa dokonca snažil nesrbských obyvateľov chrániť. Napríklad na tvrdenia obhajoby týkajúce sa toho, že v oblasti Sanski Most žilo počas vojny 3000 nesrbských obyvateľov, reagovala obžaloba číslom z pred konfliktu, čo bolo údajne 28.000.
Opisovali ohavné činy
Prokurátor trestného tribunálu Alan Tieger poukázal na čistky v meste Prijedor na severe dnešnej Bosny a Hercegoviny. "Keď je v krátkej dobe zabitých viac než 1500 ľudí a ďalšie tisíce umrú od hladu, alebo sú uväznené v táboroch, keď sú ich domy zničené a mešity zrovnané so zemou, nemôže byť pochýb o úmysle zničiť určitú komunitu a zabrániť možnosti jej obnovy. Označenie pre zločiny páchané s takými úmyslami je genocída," povedal podľa AFP Tieger.
Slovo potom prevzal ďalší žalobca Arthur Traldi, ktorý opisoval podmienky v táboroch pri Prijedore. Mladičovi vojaci tu vraj bili muža bejzbalovými pálkami a železnými tyčami, prípadne ho nútili piť motorový olej. Ženy a dievčatá, niekedy nie staršie ako dvanásť rokov, boli znásilňované.
O život prišli tisíce ľudí
V rámci bosnianskej vojny z rokov 1992 až 1995, počas ktorej prišlo o život vyše 100.000 ľudí a asi 2,2 milióna ich stratilo strechu nad hlavou, medzinárodný trestný tribunál zatiaľ uznáva ako akt genocídy iba udalosti v Srebrenici, poznamenala agentúra AFP. Tu bosnianskosrbské jednotky zmasakrovali približne 8000 bosnianskych Moslimov, za čo bolo nedávno odsúdených šesť osôb, vrátane Karadžiča, ktorý dostal štyridsaťročný trest. Celkom bol Karadžič tento rok v marci uznaný vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby, medzi iným aj za brutálne trojročné obliehanie Sarajeva, pri ktorom granáty a guľky vypálené zo srbských pozícií zabili viac ako 10.000 ľudí.
Obžaloba v 11 bodoch viní bývalého generála okrem genocídy tiež z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. V stredu by mala navrhnúť výšku trestu, v piatok potom má prísť na rad záverečná reč obhajoby. Verdikt v procese začatom už v roku 2012 sa očakáva v novembri budúceho roka, uvádza haagsky tribunál na svojich webových stránkach. Žalobcovia pre neho zrejme budú žiadať doživotný trest.