Svedectvá Ukrajincov z väzenia: Mučili ich a znásilňovali. Zážitky sa im vryli do tela aj duše

Neformálna skupina na podporu väzňov

Po prepustení z väzenia pokračovali v rozhovoroch a postupne sa okolo nich vytvorila neformálna podporná skupina. Sami seba označujú ako „absolventov“. Tento názov vznikol z drsného vtipu Sivakovej manželky Tamary, ktorej empatia a praktickosť poskytujú jemu a ostatným preživším rozhodujúcu podporu.

Videla ho rozprávať sa s bývalým spoluväzňom a spýtala sa ich, či „rušia triedny zraz“.

Začali sa teda navzájom oslovovať „absolventi“. Rozmýšľali, či by sa ich združenie nemalo nazývať inak, ale mali pocit, že toto slovo vyjadruje ich spoločné zážitky.

„Hovoríme, že sme absolventi bez diplomov a naše skúsenosti sú vryté na našich telách a v našich dušiach,“ hovorí Sivak.

Pred úplnou ruskou inváziou sa Sivak živil ako námorník a o politiku sa nezaujímal; aktivistom sa stal vo februári 2022, keď ruské vojská vstúpili do Chersonu.

Šesť mesiacov viedol cez deň vývarovňu pre starších ľudí a v noci vešal po meste ukrajinské vlajky. Potom ho Rusi zatkli a podrobili opakovaným „výsluchom“, ktoré premostili do mučenia.

„Mučenie zvyčajne používali v najhorších fázach, pretože čo môže byť horšie ako toto,“ hovorí. „Jedine smrť,“ dodáva.

Neuvedomujú si násilie

Svedectvá Ukrajincov, ktorí sa vrátili z väzenia, ukazujú, že len málokto unikne najhoršiemu zneužívaniu. V rozhovoroch so zástupcami OSN dve tretiny väzňov a zdravotníkov z radov mužov uviedli, že v ruských väzniciach zažili nejakú formu sexuálneho zneužívania.

Sivak sa domnieva, že sexuálne násilie je v ruských väzniciach také bežné, že väčšina Ukrajincov, ktorí nimi prešli, ho zažila bez toho, aby si to uvedomovala. „Pravdepodobne každý človek, ktorý sa dostane zo zajatia, je súčasťou našej siete. Len si to neuvedomujú,“ hovorí Sivak.

Pozrite si archívnu reportáž z 19. októbra 2024 o výmene vojnových zajatcov.