PR správa

Pri príležitosti Medzinárodného dňa nevidiacich upozorňuje ÚNSS na dôležitosť prístupnosti

včera 09:01

Pri príležitosti Medzinárodného dňa nevidiacich (13. november) pripomína Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) dôležitosť prístupnosti ako nástroja na rovnocenný prístup k informáciám, bezbariérovému priestoru či komunikácii vo vzťahu s intaktnou verejnosťou.

young-blind-person-with-long-cane-walking-city.jpg
Foto: freepik.com

Rok 2024 venovala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska téme prístupnosti v rôznych oblastiach – komunikačnej, architektonickej i prístupnosti digitálneho prostredia. Na YouTube kanále organizácie je k dispozícii niekoľko osvetových videí, ktorými sa ÚNSS snažila osloviť verejnosť a upriamila pozornosť na úskalia komunikácie s nevidiacimi a slabozrakými. Cieľom videí je odstraňovať bariéry a mýty majoritnej spoločnosti voči ľuďom s ťažkým zrakovým postihnutím. „Podarilo sa nám zorganizovať konferenciu Prístupne.sk, ktorá sa zameriavala predovšetkým na neprístupnosť online prostredia a možné riešenia. V rámci problémov v samostatnom pohybe ľudí so zrakovým postihnutím sme upriamili pozornosť verejnosti na kolobežky a „nezriadených“ kolobežkárov na chodníkoch. Veľa času venovali naši pracovníci aj sprístupňovaniu kultúrnych podujatí,“ hovorí Ján Podolinský, predseda ÚNSS

Vzdelávacie aktivity boli zamerané aj na interné prostredie organizácie – členov i zamestnancov, pretože nie vždy mali správne alebo ucelené informácie o prístupnosti. „Pre členov sme pripravili základnú príručku o prístupnosti a budú nasledovať aj semináre. Prístupnosť vo všetkých smeroch je pre našu organizáciu stále živou témou a budeme v nej aj naďalej pokračovať. Pravidelnými aktivitami zameranými na komunikáciu s osobou so zrakovým postihnutím, posudzovaním architektonických a digitálnych bariér, či debarierizácii kultúry. Súčasťou našej práce však nie je na rôznorodé bariéry len upozorňovať, ale sa aj podieľať na pomoci s ich odstraňovaním,“ dopĺňa Ján Podolinský. 

Posolstvo ÚNSS k Medzinárodnému dňu nevidiacich je veľmi jasné: „Nevidiaci človek je rovnaký ako všetci ostatní. Má svoje zručnosti, záľuby a chce byť užitočný. Neraz však k tomu potrebuje pomoc okolia. Tá pomoc je často i nepriama a týka sa prístupnosti. Ak sa všetci budeme snažiť robiť veci prístupne, uľahčíme život mnohým nevidiacim, ale aj inak zdravotne postihnutým ľuďom,“ dodáva Ján Podolinský, predseda ÚNSS.


Medzinárodný deň nevidiacich si pripomíname od roku 1946

13. november patrí Medzinárodnému dňu nevidiacich od roku 1946. Organizácie zamerané na pomoc nevidiacim a slabozrakým si v tento deň pripomínajú priekopníka systematického vzdelávania nevidiacich Valentina Haüya.

Valentin Haüy sa narodil 13. novembra 1745 do rodiny tkáča, ktorý bol zároveň zvonárom v miestnom premonštrátskom kláštore. Zásluhou tunajších mníchov získal kvalitné vzdelanie. Bol mimoriadne jazykovo zdatný, ovládal až desať jazykov. V roku 1783 získal titul „prekladateľ kráľa“ Ľudovíta XVI. V roku 1786 bol kráľovským tlmočníkom pre admiralitu a radnicu. Bol tiež členom pisárskeho úradu. Pokojný život dvorného prekladateľa narušil šokujúci zážitok. Na Námestí svornosti v Paríži bol svedkom zosmiešňovania a dehonestovania skupiny nevidiacich počas pouličnej slávnosti. Na hlavu im dali smiešne čiapky, na oči veľké kartónové okuliare a prikázali im hrať na rôzne hudobné nástroje, čoho výsledkom bola kakofónia hluku. Už vtedy sa rozhodol založiť školu pre nevidiacich.

Prvým Haüyovým žiakom sa stal mladý nevidiaci žobrák. Vytvoril preňho abecedu reliéfnych písmen a naučil ho čítať. V septembri 1784 o svojich skúsenostiach zverejnil článok a následne získal podporu francúzskej akadémie vied. Už o rok nato založil Ústav pre mladých slepcov. Jeho poslaním bolo vzdelávať nevidiacich študentov. Počas francúzskej revolúcie bol ústav, vtedy už označovaný ako Kráľovský ústav pre nevidiace deti, prevzatý do správy štátu a 28. septembra 1791 sa stal Národným inštitútom pre nevidiacich robotníkov. Valentin Haüy bol činným aj za hranicami rodného Francúzska. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. sa v septembri 1806 presťahoval do Petrohradu, aby pomohol so založením školy pre nevidiacich. No ešte cestou tam založil Ústav pre nevidiacich v Berlíne.

Najvýznamnejším žiakom vzdelávacieho zariadenia založeného Valentinom Haüyom, a neskôr aj jeho učiteľom, bol Louis Braille, tvorca slepeckého písma.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok