Pellegrini vidí energetickú budúcnosť v jadrovom odpade. Ak prestane tiecť plyn, máme poistku, vyhlásil
Slovensko chce inovovať jadrovú energetiku a hľadá riešenia pre opätovné využitie jadrového odpadu, vyhlásil prezident Peter Pellegrini, ktorý je na Konferencii OSN o zmene klímy (COP29), ktorá sa koná hlavnom meste Azerbajdžanu - Baku.
Prezident Peter Pellegrini sa na bilaterálnom stretnutí s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom zameral na rozšírenie spolupráce medzi Slovenskom a Azerbajdžanom.
Po rokovaní konštatoval, že vzťahy medzi oboma krajinami sú priateľské a bez otvorených otázok, ktoré by bránili ich ďalšiemu rozvoju.
Dôležitým bodom stretnutia bolo prehĺbenie partnerstva v oblasti moderných technológií a IT sektoru, kde sa slovenské firmy čoraz viac angažujú v Azerbajdžane, vrátane budovania projektu Smart City v Karabachu.
Poistka pre prípad nedostatku plynu
Prezident Pellegrini tiež spomenul spoluprácu v zbrojárskom priemysle s cieľom podporiť vznik spoločných podnikov medzi slovenskými a azerbajdžanskými firmami, čo by mohlo posilniť pozíciu Azerbajdžanu ako regionálneho lídra v tejto oblasti. V roku 2024 Slovensko otvorí v Baku nový IT showroom, ktorý vytvorí priestor pre slovenské IT spoločnosti na prezentáciu v Azerbajdžane.
"Zo strany Azerbajdžanu sú pripravení nielen garantovať menšiu časť dodávok priamo cez južnú vetvu a cez Bulharsko smerom na Slovensko, ale že stále platí ponuka Azerbajdžanu pomôcť pri tranzite plynu cez Ukrajinu," potvrdil Pellegrini.
Celý záznam z vyhlásenia prezidenta si môžete pozrieť tu:
Palivo z jadrového odpadu
Slovensko sa pripravuje na ďalšie kroky v jadrovej energetike s cieľom znížiť emisie a zabezpečiť udržateľné zdroje energie do budúcnosti.
"Budem prezentovať Slovensko ako významného podporovateľa jadrovej energetiky s cieľom zapojiť sa do jedinečného výskumného projektu na opakované využitie jadrového odpadu. Tento projekt by mohol zabezpečiť jadrové palivo pre naše elektrárne na desaťročia a vytvoriť bezpečné prostredie pre celý región," vyhlásil prezident.
Prezident Pellegrini zároveň pozval prezidenta Alijeva na oficiálnu návštevu Slovenska, čo by bolo prvým oficiálnym stretnutím prezidenta Azerbajdžanu v Slovenskej republike.
Slovensko si podľa neho plní svoje úlohy a vie, ktorým smerom sa má v oblasti klímy uberať.
"Pred nami však stojí definitívna výzva, že ak chceme v tomto smere niečo dosiahnuť, musia byť na palube všetci svetoví hráči. Nestačí, že EÚ bude premiantom a ostatné veľké ekonomiky nielenže klesajú, ale začínajú produkovať ešte viac emisií," uzavrel Pellegrini.
Rokovania sa zamerajú na tri oblasti
V azerbajdžanskej metropole Baku sa začala Konferencia OSN o zmene klímy (COP29).
Na samite sa zúčastní viac ako 100 svetových lídrov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád. Rokovania sa zamerajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie. Píšu agentúry AFP, Reuters a webstránky televízie BBC.
V rámci trojdňového pracovného programu v Baku sa prezident Pellegrini stretne s hostiteľom tohtoročného samitu, prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a absolvuje viaceré bilaterálne stretnutia.
Svet je na ceste do záhuby
Predseda konferencie a minister životného prostredia Azerbajdžanu Muchtar Babajev pri otvorení samitu vyhlásil, že svet je "na ceste do záhuby" a tohtoročná konferencia je "okamihom pravdy" pre svetové ciele v oblasti klímy.
"Azerbajdžan môže postaviť most, ale vy všetci po ňom musíte prejsť. V skutočnosti však musíme všetci začať bežať," povedal delegátom.
Vojny a hospodárske problémy
Reuters pripomína, že tohtoročné rokovania sú zatienené hospodárskymi problémami, vojnami na Ukrajine a Blízkom Východe, ako aj minulotýždňovým znovuzvolením Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta, ktorý popiera zmenu klímy.
Tohtoročný hostiteľ samitu Azerbajdžan, ktorého ekonomika je postavená na ťažbe ropy a zemného plynu, bude tiež pod tlakom v súvislosti s minuloročným záväzkom COP28 o postupnom upustení od fosílnych palív.
BBC pripomína, že výber tohtoročného usporiadateľa je kritizovaný aj pre nízku úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine. Vláda v Baku tiež čelí obvineniam, že chce summit využiť na rokovania o dohodách o ťažbe fosílnych palív.
Podľa prognóz Európskej klimatickej služby je prakticky isté, že rok 2024 bude najteplejší v histórii meraní. Vplyv zmeny klímy bol očividný v lete, keď USA postihli silné hurikány Helene a Milton. K ničivým záplavám, ktoré v októbri zabili v Španielsku najmenej 200 ľudí, prispeli aj vyššie teploty Stredozemného mora.
