Návrat k starým praktikám: Trump chystá zrušenie ekologických regulácií a odstúpenie od klimatickej dohody
Tím novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa ujme funkcie 20. januára budúceho roka, sa už pripravuje na opätovné odstúpenie od Parížskej dohody o klíme.
Podľa denníka New York Times (NYT) už tím pripravil príslušný dekrét, ktorým sa odstúpenie od dohody nariaďuje. Podľa novín tím zvoleného prezidenta vedú bývalí lobisti ropných a uhoľných spoločností.
Okrem toho Trumpov tím pripravujúci odovzdanie moci pripravil aj ďalšie dekréty, ktoré zmenšia veľkosť niektorých chránených rezervácií, čo by malo umožniť ťažbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné.
Zmeny by sa mohli týkať napríklad dvoch rezervácií v štáte Utah, ktorých rozlohu Trump počas svojho prvého mandátu výrazne zmenšil. Tento krok potom zvrátil jeho nástupca v Bielom dome - demokrat Joe Biden.
Odstúpenie od Parížskej dohody
Okrem toho sa očakáva, že Trump ukončí pozastavenie povoľovania vývozu nového skvapalneného zemného plynu (LNG) a zruší výnimku, ktorá Kalifornii a niektorým ďalším štátom umožňuje prísnejšie normy pre znečistenie ovzdušia.
Trump sa do Bieleho domu vráti po svojej inaugurácii 20. januára, dovtedy má čas naplánovať obsadenie kľúčových postov vo vláde a pripraviť sa na realizáciu svojho volebného programu. Podľa NYT tím novozvoleného prezidenta, ktorý má na starosti energetickú agendu, vedú bývalí lobisti ropných a uhoľných spoločností.
Trumpov tím, ktorý sa pripravuje na odovzdanie moci v oblasti životného prostredia a energetiky, podľa novín vedú bývalý ropný lobista David Bernhardt a Andrew Wheeler, ktorý pracoval pre uhoľné spoločnosti vo Washingtone. NYT oboch vykresľuje ako mužov dobre zorientovaných vo fungovaní vlády a s „dlhoročnými skúsenosťami s demontážou ochrany životného prostredia na federálnej úrovni“.
Podľa novín v prvej Trumpovej vláde Bernhardt povolil ťažbu na približne štyroch miliónoch akrov federálnej pôdy, kde to predtým nebolo možné.
Návrat k ropnej politike
Republikán Trump počas svojho prvého funkčného obdobia odstúpil od Parížskej klimatickej dohody. Po tom, ako ho vo funkcii nahradil demokrat Biden, sa USA k dohode opäť pripojili. Cieľom dohody z roku 2015 je udržať otepľovanie planéty pod úrovňou 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a spoločne bojovať proti zmene klímy.
V dokumente predloženom OSN v roku 2021 súčasná administratíva počítala s tým, že záväzky Parížskej dohody budú znamenať zníženie emisií skleníkových plynov v USA do roku 2030 o 50 % v porovnaní s rokom 2005. Na dosiahnutie tohto cieľa súčasná administratíva okrem iného počíta s rozsiahlymi investíciami a stimulmi na zavádzanie ekologických technológií v priemysle, doprave, stavebníctve a s väčšou ochranou lesov.
Vyhrážky prisťahovalcom
Trumpov návrat pravdepodobne prinesie aj dramatické zmeny v imigračnej politike. Republikán v kampani vykresľoval prisťahovalcov ako hrozbu pre Američanov a sľuboval „najväčší deportačný program v dejinách“ krajiny. Ohlásená snaha deportovať milióny ľudí, ktorí sa v USA zdržiavajú bez povolenia, by však bola logisticky náročná a tiež veľmi nákladná.
Podľa WSJ Trumpovi poradcovia uvažujú o vyhlásení núdzového stavu v súvislosti s migrantmi, čo považujú za krok, ktorý by im umožnil využiť vojenské zdroje na presadzovanie imigračnej politiky. Podľa exprezidentových asistentov by sa nová administratíva najprv zamerala na približne 1,3 milióna imigrantov, ktorí už dostali konečné oznámenie o deportácii od imigračného súdu.
„Americký ľud opätovne zvolil prezidenta Trumpa výrazným rozdielom hlasov a dal mu mandát na splnenie sľubov, ktoré v kampani presadzoval,“ uviedla hovorkyňa Karoline Leavittová.
Pozrite si archívnu reportáž o náraste cien ropy zo 4. októbra 2024: