Koalícia do lex atentát "prepašovala" zmeny v rente a ochranke pre exprezidentov. Kiska by o ne mal prísť, hovorí o pomste
Bývalý slovenský prezident Andrej Kiska bol prednedávnom odsúdený v daňovej kauze. Oficiálne sa tak dopustil trestného činu. Práve pri takomto vývoji by mali exprezidenti prísť o ochranku a rentu, zmenu priniesol lex atentát.
V júli tohto roka vláda a následne parlament schválili tzv. lex atentát, ktorým koalícia reagovala na atentát na premiéra Roberta Fica.
Okrem obmedzení zhromaždení či priznania doživotnej renty najvyšším ústavným činiteľom sa v súbore zákonov nachádzal aj bod, ktorý si v tom čase všimol len málokto.
Ako na sociálnej sieti upozornil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský, v súčasnosti obvinený z korupcie, v súbore zákonov sa nachádza aj časť, ktorá pozmeňuje pravidlá doživotnej renty a ochranky pre bývalých slovenských prezidentov.
Špecificky pritom definuje, že prezident má na obidve záležitosti právo len pokiaľ nie je právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
Dotkne sa len Kisku
Lex atentát vstúpil do platnosti 15. júla. Len o niekoľko mesiacov na to, 31. októbra, uznal Krajský súd v Prešove bývalú hlavu štátu Andreja Kisku za vinného v daňovej kauze.
Za pokračujúci prečin daňového podvodu mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Rozsudok je právoplatný.
Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral. Týkalo sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155 000 eur. Kiska obvinenia odmietal.
Fico pritom v minulosti viedol voči Kiskovi ostrú kampaň po tom, čo súčasný premiér neuspel v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014. Fico, ako aj iní predstavitelia strany Smer-SD, ho označovali za daňového podvodníka ešte dávno pred rozhodnutím prešovského krajského súdu.
Chce sa súdiť
Koalícia v stredu v parlamente takisto rokovala o uznesení k právoplatnému rozsudku v daňovej kauze exprezidenta. Predkladatelia v uznesení navrhujú, aby NR SR odsúdila podvodné konanie bývalej hlavy štátu pri volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2014 a taktiež aj jej vyjadrenia o zastrašovaní sudcov.
Kiska podľa ich slov získal prezidentský úrad nečestným spôsobom a poškodil meno najvyššej ústavnej funkcie.
Exprezident na tento krok reagoval slovami, že ide o dôkaz toho, že proces okolo jeho osoby bol nástrojom politickej pomsty Roberta Fica.
„Fico sa nikdy nezmieril s tým, že prehral prezidentské voľby. Že do mojich rúk musel odovzdať svoju demisiu, a že som ho odmietol napriek vyhrážkam vymenovať za predsedu Ústavného súdu,“ napísal na sociálnej sieti. Dodal, že je presvedčený, že počas svojej kampane nepochybil.
Pre Denník N bývalý prezident potvrdil, že sa plánuje vo veci odobratej ochranky a renty súdiť. Nejde mu vraj o peniaze, ale o princíp.
Tibor Gašpar (Smer-SD) však Denníku N povedal, že dané ustanovenia v lex atentáte neboli namierené proti Kiskovi. „Neviem, kto to tam dal a s akým zámerom,“ povedal poslanec. Gašpar pritom súbor zákonov v parlamente pred ich prijatím obhajoval. „Ja nemám krvavé oči,“ dodal.
Pozrite si reportáž z dňa súdneho pojednávania: